Matrika ŽIAR NAD HRONOM - Banská Bystrica

Súčasťou mesta bolo Nade, o ktorom prvá písomná zmienka sa datuje do 13. storočia a Horné Opatovce, o ktorých prvá písomná zmienka sa datuje do roku 1253, kedy sa nazývali Apatj, od roku 1332 sa nazývali Epati, od roku 1335 Maior Apati a od roku 1773 sa nazávali Horne Opatowcze; maďarsky sa nazývali Felsoapáti, nemecky Apelsdorf an der Gran.

Mesto sa prvýkrát spomína v roku 1340. Pôvodne patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, časť panstvu Šášov, ktoré v roku 1388 získalo celú obec. V polovici 14. storočia založili skláreň, v roku 1373 je doložená existencia mýta.

Do roku 1960 mesto patrilo pod Tekovskú župu, okres Kremnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 bolo okresom v Stredoslovenskom kraji. V súčasnosti je okresom v Banskobystrickom kraji.

Z historického hľadiska je významné sídlisko a pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, ktoré sa nachádzalo na území bývalých Horných Opatoviec.

Obec s mýtom sa prvýkrát spomína v roku 1075. Časť mýta patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, obec patrila ostrihomskému arcibiskupstvu. Od roku 1246 sa vyvíjala ako zemepánske mestečko, ktoré sa neskôr stalo strediskom arcibiskupského panstva v severnej časti stolice; v erbe malo kríž. V roku 1571 patrili panstvu obce Svätý Kríž, Veľká a Malá Lovča, Prestavlky, Trubín, Kopernica, Nová Lehota, Kosorín, Slaská, Nevoľné, Bartošova Lehota, Jastrabie, Pitelová, Stará Kremnica a Lutila. V roku 1664 tu generál Souches zvíťazil nad Turkami, neskoršie došlo k bitke Thokolyho a potom aj Rákócziho vojsk s cisárskymi vojskami. V 17. storočí sa v mestečku niekoľkokrát zišli župné zhromaždenia. Z roku 1678 je doložený cech krajčírov, z roku 1690 cech ševcov, z roku 1728 cech čižmárov, z roku 1733 cech kováčov. V roku 1690 získalo jarmočné právo, v roku 1776 pripadlo svätokrížske panstvo banskobystrickému biskupstvu a mestečko bolo letným sídlom biskupa (do roku 1941).

V roku 1536 malo mestečko 28 port, v roku 1601 faru, školu, mlyn a 79 domov, z toho 3 zemianske, v roku 1720 malo 89 daňovníkov, z toho 21 remeselníkov – čižmárov, zámočníkov, krajčírov, kožušníkov a iných krčmu a obchodníkov, v roku 1828 136 domov a 955 obyvateľov. V roku 1872 založili Tekovsko-svätokrížsku sporiteľňu. Žiar nad Hronom mal stále poľnohospodársky ráz.

Za I. ČSR pokračovalo vysťahovalectvo. Obyvatelia chodili na sezónne poľnohospodárske práce do Rakúska. V roku 1940 vznikla ilegálna miestna organizácia Komunistickej strany Československa (MO KSČ). Obyvatelia sa aktívne zapojili do Slovenského národného povstania (SNP). Veľkú aktivitu vyvíjal Revolučný národný výbor (RNV). V druhej polovici septembra 1944 tu boli veliteľstvá 1. československej partizánskej brigády, partizánskej brigády Jána Nálepku a štáb francúzskeho partizánskeho oddielu. V priestore Žiaru nad Hronom prebiehali koncom septembra 1944 veľké boje. Nemci po obsadení Žiaru nad Hronom tu zriadili zberný tábor zajatcov, perzekvovali obyvateľov, vypálili cigánsku osadu a jej obyvateľov povraždili. Žiar nad Hronom bol oslobodený 31. 3. 1945. Za účasť v SNP bol vyznamenaný Radom Červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP.

Po roku 1945 sa z poľnohospodárskej obce stalo moderné mesto. Vybudovala sa tu jediná hlinikáreň v bývalej ČSSR – Závody SNP. V prevádzke boli i kameňolomy automobilové opravovne, potravinárske závody, výrobňa hračiek. Miestne závody poskytovali zamestnanie obyvateľom mesta i širokého okolia. Počet obyvateľov sa niekoľkonásobne zvýšil. Vybudovali sa nové sídliská, sociálne a kultúrne zariadenia a služby. V roku 1960 sa Žiar nad Hronom stal sídlom okresu. Mal a má priznaný štatút mesta.

Nade: Obec sa prvýkrát spomína koncom 13. storočia. Patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku a mestu Banská Štiavnica, od roku 1388 panstvu Šášov.

Horné Opatovce: Obec sa prvýkrát spomína v roku 1253. Vyvinula sa na majetkoch v šušolskej oblasti, ktoré od roku 1075 patrili opátstvu v Hronskom Beňadiku, v roku 1335 sa spomínajú Malé a Veľké Opatovce. Patrili opátstvu v Hronskom Beňadiku, od roku 1538 ostrihomskej kapitule. V roku 1720 mali mlyn, krčmu, mäsiara a 53 daňovníkov, v roku 1828 116 domov a 815 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Až do roku 1958 si obec zachovala poľnohospodársky ráz. Postupne bola zanášaná množstvom škodlivých látok z hlinikárne v Žiari nad Hronom. Tento problém bývalá vláda Československej socialistickej republiky vyriešila jej uznesením o likvidácii. V roku 1957 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré v roku 1961 prešlo do Štátneho majetku v Žiari nad Hronom. V roku 1969 bola obec pričlenená v Žiaru nad Hronom.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť