Matrika ZEMPLÍNSKA TEPLICA - Košice

Sídlisko z doby laténskej a zaniknutá osada z 10.-12. storočia. Obec sa spomína od roku 1263 ako Cristur, z roku 1305 ako Kyrysthur, Kyrystur, z roku 1332 ako Sancta Crux, z roku 1364 ako Kereztur, z roku 1410 ako Kresztur, z roku 1488 ako Kiskereztur, z roku 1773 ako Kerežtur, z roku 1920 ako Križovany, z roku 1927 ako Kerestúr, z roku 1948 ako Zemplínsky Svätý Kríž, z roku 1955 ako Zemplínska Teplica, maďarsky Szécskeresztúr. Patrila zemianskym rodinám, v 16. storočí Báthoryovcom, Soósovcom a iným, v 18. storočí Szirmayovcom, Lusinszkým. V roku 1715 mala obec 13 opustených a 12 obývaných domácnosti, v roku 1787 mala 106 domov a 197 obyvateľov, v roku 1828 mala 117 domov a 879 obyvateľov. Dňa 24. 7. 1831 tu vypukla prvá roľnícka vzbura ako súčasť východoslovenského roľníckeho povstania. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, tkáčstvom, garbiarstvom, pálením uhlia, košikárstvom a výrobou dreveného náradia. V rokoch 1890-1910 sa mnohí vysťahovali. Od 19. storočia bola v obci liehovar a mlyny. V 20. storočí mali tu majetky Propperovci. Za I. ČSR sa obyvatelia popri poľnohospodárstve zaoberali košikárstvom a tkáčstvom. V roku 1962 sa začala výstavba vodnej nádrže, výsadba viníc a ovocných sadov.

Dolná Seč obec je doložená v roku 1355. V roku 1423 ako príslušenstvo hradu Purustyan.

História obce

Osídlenie lokality sídla je známe už z 13. storočia ako usadlosti na križovatke poľných ciest. Obec sa v listinách po prvýkrát spomína v roku 1263 pod názvom Cristúr, neskôr Santa Crux, Kereztur, Kiskeresztur, Kerežtur, Križovany, Kerestúr, Zemplínsky Svätý Kríž a od roku 1955 sa volá Zemplínska Teplica. Názov obce bol určený podľa termálneho prameňa Teplica, ktorý sa nachádza v obci.

Najstaršie zmienky o Zemplínskej Teplici sú v súvise s hradom Puruštyan ako jeho poddanské príslušenstvo. Obsidiánová lokalita, teplica, jaskynné zbytky a paleolitické archeologické nálezy nasvedčujú, že tu žil človek, ktorý po stáročia zúrodňoval pôdu, menil ortáše na oráčiny a dorábal poľnohospodárske produkty.

V chotári sa nachádzajú stopy po osídlení v 9. – 10. storočí.

V písomnostiach zo 14. – 17. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Keresztúr, teda Kríž. Východiskom či motívom názvu bol duchovný patrón miestneho kostola, zasväteného Svätému Krížu.

Vznik dediny môže súvisieť s prítomnosťou mníchov krížovníkov v 13. storočí a s ich vlastníctvom dediny. Od konca 16. storočia a ešte okolo roku 1684 v tamojšom kostole slúžili bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia. Neskôr tam opäť pôsobili katolícki farári.

V 15. – 16. storočí patrila dedina ku hradnému panstvu Cejkov, kedy ju vlastnili najmä šľachtici Šóšovci. V 16. storočí časť dediny vlastnili postupne šľachtici z Perína a Bátoriovci, v 17. storočí Šóšovci a Drugetovci. V chotári sa nachádzali aj vinice, o ktorých sú doklady od 15. storočia. K dedine patril vodný mlyn.

Na prelome 16. – 17. storočia bol Kerestúr veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Mal farské, ale najmä poddanské obyvateľstvo.

V 17. storočí sa rozsah sídliska zmenšil na úroveň stredne veľkej dediny.

V súčasnom období výškové dominanty obce tvoria dva kostoly. V juhozápadnej časti obce grécko-katolícky zo začiatku 19. storočia a v severovýchodnej časti rímskokatolícky z roku 1947. Kaštieľ z 1. polovice 18. storočia už v súčasnosti nestojí. Na vrchu Varheď sa nachádzajú zvyšky hrádku z obdobia stredoveku.

Obec bola v roku 1831 kolískou Východoslovenského sedliackeho povstania a na túto pamiatku je vo vstupnom areáli základnej školy umiestnená pamätná tabuľa.

Zdroj: Bc. Jozefína Uhaľová, starosta obce, dňa 16.02.2011