Matrika ŽELIEZOVCE - Nitra
okres: Levice
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Želiezovce a Mikula { Garammikola } (dnes súčasť obce:Želiezovce), Agov a Nýrovce (dnes súčasť obce:Nýrovce), Salov, Vozokany nad Hronom (dnes súčasť obce: Hronovce)
Matriky: narodení: 1741-1895
sobášení: 1742-1896
zomrelí: 1741-1895
Index: narodení: 1882-1895
zomrelí: 1886-1895
Ref
Reformovaný farský úrad
Farský obvod: Želiezovce; Agov a Nýrovce (dnes súčasť obce:Nýrovce), Vozokany nad Hronom (dnes súčasť obce: Hronovce)
Matriky: narodení: 1839-1905
sobášení: 1839-1906
zomrelí: 1839-1902
Želiezovce boli osídlené v neolite. Na území dnešnej obce je archeologicky doložené neolitické sídlisko volútovej a želiezovskej kultúry, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, hroby zo strednej doby bronzovej, sídlisko hallštattské a laténske, germánske sídlisko z 2.-3. storočia, z doby veľkomoravskej, základy románskeho kostolíka z 11. storočia.
Obec s kostolom, mlynom a kamenným mostom sa spomína v r. 1274 ako Selyz, Seliz, neskôr Selez (1293), Zelyz (1307), Zeleyz (1311), Zelizow (1828), Želiezovce (1920), maď. Zseliz. Patrila Hunt-Poznanovcom, v r. 1308 zemanom zo Želiezoviec, v r. 1345 časť obce Bečeiovcom. V r. 1557 sa stala sídlom panstva Želiezovce, ktoré bolo majetkom Dessewffyovcov, potom Esterházyovcom. Panstvo tvorili obce Agov, Vozokany nad Hronom, Devičie, Šalov, Trhyňa, Veľký Pesek, Ganád, Vyškovce, Preseľany nad Ipľom, Čajakovo, Nýrovce. V r. 1709 tu mali oporný bod Rákocziho vojská. V r. 1536 mali Želiezovce 31 port, v r. 1601 mali školu, 2 majere a 78 domov, v r. 1715 mali 29 daňovníkov, v r. 1828 mali 189 domov a 1300 obyvateľov. V obci bola stará poštová stanica. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Za I. ČSR zostali Želiezovce poľnohospodársko – živnostenskou obcou. Obec bola jedným z centier revolučného hnutia poľnohospodárskych robotníkov a maloroľníkov. V r. 1922 – 32 tu boli časté štrajky a v r. 1928 bola konferencia maloroľníkov.
V r. 1938 – 1945 boli Želiezovce pripojené k Maďarsku. Pri prechode frontu utrpeli veľké škody, zahynulo tu asi 200 obyvateľov.
Mikula - obec sa spomína v r. 1075, keď jej časť patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, zvyšok zemanom. V r. 1293 ju zničil Matúš Čák, v r. 1434 pripadla panstvu Levice, od r. 1512 paulínom v Máriacsaláde, v r. 1565 ostrihomskej kapitule, časť obce v 18. storočí Esterházyovcom. V r. 1663 ju spustošili Turci. V 60. rokoch 20. storočia bola pripojená k Želiezovciam.
Údol - obec sa spomína v r. 1156 a 1297. Patrila ostrihomskému arcibiskupstvu, v r. 1350 zemanom zo Želiezoviec.
Kerekudvard – obec sa spomína v r. 1379. Patrila rodine Bathomonostov, v r. 1534 s obcou Mindszenth Nyáryovcom, v r. 1536 Zekelovcom.
Pričina – táto osada mala v r. 1828 1 dom a 6 obyvateľov.
rímsko-katolícka | |
Narodenie | 1741 - 1895 |
Úmrtie | 1741 - 1895 |
Sobáš | 1742 - 1896 |
Narodenie | 1882 - 1895 |
Úmrtie | 1886 - 1895 |
reformovaná | |
Narodenie | 1839 - 1905 |
Sobáš | 1839 - 1906 |
Úmrtie | 1839 - 1902 |