Matrika ŽEHRA - Levoča
okres: Spišská Nová Ves
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Žehra, Dúbrava a do r.:: 1760 Beharovce; Granč a Petrovce (dnes súčasť obce:Granč-Petrovce), Hodkovce (dnes súčasť obce: Žehra) a Oľšavka
Matriky: narodení: 1646-1896
sobášení: 1646-1948
zomrelí: 1646-1897
História
Prvá písomná zmienka o obci Žehra sa datuje do roku 1245, kedy sa nazývala Sygura. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1297 je písomne doložený názov Sygura, 1337 Villa de Sancto Spiritu, 1773 Zehra, 1808 Žehra. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Zsegra, Zsigra, nemecky Schigra.
Obec bola administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Východoslovenský.
Osídlenie v paleolite – na Dreveníku stanica s mousterienskou industriou, neolit sídlisko bukovohorskej kultúry, eneolit. s kanelovanou keramikou, bronzový poklad zo staršej doby bronzovej, sídlisko otomanskej a pilinskej kultúry zo zlomu letopočtu a zo st. doby rímskej, slovanské hradisko.
Pred príchodom Maďarov bolo na Dreveníku slovanské hradisko. Jeho funkciu prevzal Spišský hrad, prvý raz spomínaný 1120. Jeho výstavba pokračovala po 1249, keď Belo IV. dal spišskému prepoštovi na hrade miesto pre postavenie paláca a veže. Pôvodne bol hrad kráľovský a sídlom spišských županov, 1443 ho dostal Ján Jiskra, ktorý ho držal do 1453. Matej Korvín dal 1465 hrad aj s panstvom do dedičnej držby Imrichovi Zápoľskému. Hrad dostali 1636 Csákyovci (vlastnili ho do 1945). K panstvu patrili Bijacovce, Gelnica, Smolík, Švedlár, Mníšek nad Hnilcom, Štos, Helcmanovce, Kojšov, Hodkovce, Oľšavka, Slatvina, Baldovce, Dúbrava, Harakovce, Vojkovce, Oľšavica, Žehra, Beharovce, Hlincovce a 11 spišských miest: Bystrany, Odorín Danišovce, Harichovce, Smižany, Kurimany, Iliašovce, Sp. Štvrtok, Hrabušice, Žakovce, Mlynica a Veľký Slavkov. Hrad bol obývaný do 1710; posádka ho opustila po požiari 1780.
Obec sa prvý raz spomína v roku 1245, keď komes Ján zo Žehry dostal povolenie postaviť tu kostol. Patrila Zsigrayovcom, po ich vymretí Spišskému hradnému panstvu. V 18. stor. mala mlyn, pílu a veľké rybníky. V roku 1828 mala 32 domov a 234 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom.
Za 1. ČSR pracovali tiež väčšinou v poľnohospodárstve, časť odchádzala za prácou do Krompách a Spišského Podhradia. JRD založili 1959, v 1968 bolo zlúčené s JRD Behárovce a Granč-Petrovce. Časť obyvateľstva pracuje v Krompachoch a v kameňolome na Drevníku.
Hodkovce: Prvá písomná zmienka sa datuje do roku 1293, kedy sa obec nazývala Hodcouch, v roku 1452 Hodkocz, v 1808 Hotkowce; po maďarsky sa obec nazývala Hodkóc. Doložené sú z roku 1293. Boli pôvodne majerom Spišského hradu. V 17. stor. si tu Csákyovci postavili kaštieľ a v 18. stor. preniesli sem sídlo panstva. V roku 1828 mali Hodkovce 19 domov a 128 obyvateľov. Boli želiarmi. V polovici 19. stor. boli Hodkovce pričlenené k Žehre.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
rímsko-katolícka | |
Narodenie | 1646 - 1896 |
Sobáš | 1646 - 1948 |
Úmrtie | 1646 - 1897 |