Matrika VYŠNÝ MEDZEV - Košice
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Vyšný Medzev a Nižný Medzev (dnes súčasť obce:Medzev)
Matriky: narodení: 1668-1676, 1678-1894
sobášení: 1669-1698, 1701-1776, l779-1894
zomrelí: 1669-1738, 1742-1894
Založenie Medzeva – Vyšného Medzeva je spojené s obdobím po tatárskom vpáde v rokoch 1241 – 1242. Uhorská krajina bola spustošená zdivočenými hordami Tatárov a zostala ľudoprázdna. Z dôvodu dosídlenia a hospodárskeho rozmachu krajiny kráľ Belo IV. povolal do Uhorska nemeckých Hostí, známych svojimi schopnosťami a zručnosťami v oblasti baníctva, klčovania lesov a poľnohospodárstva. Neboli to však prví nemeckí prisťahovalci. Už počas panovania uhorského kráľa Gejzu I. v rokoch 1141 – 1163 prechádzali krajom nemeckí osídlenci, ktorí osídlili Sedmohradsko. Časť z nich sa usadila na našom území južne od Košíc..
Kronika Vyšného Medzeva potvrdzuje skutočnosť, že v roku 1141 prišli prví prisťahovalci a v roku 1235 – 1270 bola založená malá dedinka, ktorá v roku 1272 dostala od Štefana V. privilégium. Celé územie Bodvy, na ktoré prišli nemeckí osídlenci, patrilo premonštrátom z jasovského kláštora. Hoci prvá písomná zmienka o Vyšnom Medzeve je z roku 1427, kedy sa uskutočnilo sčítanie port, nepriame dôkazy hovoria o prítomnosti našich predkov na tomto území už v druhej polovici 13. storočia. Je potrebné dodať, že do roku 1427 v historických záznamoch figuruje iba jeden Medzev. Historicky sa názvy obce uvádzajú nasledovne: Felsew-Mecenzef (1427), Felseö-Mecenzef (1630), Felsö-Mecenzéff, Ober-Mezenziff, Vissny Mezenziff (1773), Ober-Metzenseiffen (1786), Felsö Metzenzéf, Ober-Metzenseif (1808), Felsömetzenzef (1863), Felsömecenzef (1873-1822), Felsömetsensef (1888-1913), Vyšný Medzev (1920), Vyšný Medzev, Ober Metzenseifen, Felsö Mecenzef (1927-1938), Vyšný Medzev, Ober Metzenseifen (1938-1945), Vyšný Medzev (1948-1960), Medzev, ul. Hrdinov SNP (1960-1999), Vyšný Medzev (od roku 1999).
Vybudovaním troch hámrov na Bodve v roku 1376 sa začalo nové slávne obdobie Medzeva, keď popri baníctve a poľnohospodárstve sa objavilo nové priemyselné odvetvie.
Od roku 1628 sa Vyšný Medzev vyvíjal ako zemepanské mestečko. Protiturecké vojny, náboženské nepokoje, stavovské povstania a epidémie nepriali hospodárskemu rozvoju mestečka a populačnému rastu obyvateľstva. V roku 1715 mal Vyšný Medzev iba 25 domácností, v roku 1720 mal 41 domácností.
Obyvateľstvo obce bolo pôvodne nemecké – mantácke. Usídlilo sa na pôvodnom území Jasovského prepošstva. Obyvatelia sa zaoberali predovšetkým baníctvom a hámorníctvom, poľnohospodárstvom a prácou v lesoch a na pílach.
V rokoch 1943 – 1945 pôsobili v okolí partizánske skupiny A. A. Martynova a E. Thälmanna. Po II. svetovej vojne sa uskutočnil čiastočný odsun nemeckých obyvateľov, čím sa zmenila štruktúra obyvateľstva.
K obci historicky patrí i miestna časť Baňa Lucia, ktorá bola významným baníckym a hutníckym strediskom. Baňa Lucia bola založená Rimamuráňsko-Šalgotariánskou ťažobnou banskou spoločnosťou po roku 1891. Baníctvo, ktoré úzko súviselo s obyvateľmi Vyšného Medzeva tam existovalo už oveľa skôr. Podľa zachovaných písomných dokladov už od roku 1785 sa v štôlni Luczia ťažila ruda.
Zdroj: Vyšný Medzev história a prítomnosť, kolektív autorov, 2007.
rímsko-katolícka | |
Narodenie | 1668 - 1676 |
Úmrtie | 1669 - 1738 |
Sobáš | 1669 - 1698 |
Narodenie | 1678 - 1894 |
Sobáš | 1701 - 1776 |
Úmrtie | 1742 - 1894 |