Matrika VYŠNÁ JEDĽOVÁ - Prešov

Obec založili v rokoch 1553 - 1572. Patrila panstvu Makovica. Obec je doložená z roku 1572 ako Felsso Jedlowa, neskôr ako Jadloua, Felsö Iadlowa (1618), Wisna Jedlowa(1773); maďarsky Felsőjedlova, Felsőfényves.

V rokoch 1713 – 1714 bola obec opustená. V roku 1787 mala 36 domov a 224 obyvateľov, v roku 1828 mala 30 domov a 237 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka a pláteníctvom.

V polovici 19. storočia tu bolo veľké vysťahovalectvo. Poľnohospodársky charakter si obec zachovala aj po roku 1918. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch na okolí, najmä v Košiciach.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť

Historické podklady z obecných zdrojov

K dávnej histórii obce sa viaže len málo prameňov, zväčša roztratených po rôznych archívoch.

Názov obce existoval v nasledovných obmenách: Felssó Jedlowa (1618) Wisna Jedlowa (1773), Ober Jedlowa (1850), Felsó Jedlova (1869), Felsó Jedlova (1880-1890), Felsójedlova (1900), Felsófenyves (1910), Vyšnia Jedľová (1921-1930) a Vyšná Jedľová (od roku 1950).

V 15. až 16. storočí sa postupne so súhlasom panstva zakladali nové osady na severovýchodnom Slovensku. Zakladali ich Valach i seu Ruthéni - Valasi alebo Ruthéni, ako sa uvádza v dobových listinách, osídľovali a časom vytvárali väčšinu súčasných obcí v podduklianskom regióne. Zastalo im pôvodné, trochu upravené pomenovanie Rusíni. Uchovali si svoje zvyky a obyčaje, osobitný spôsob života, odlišný od ostatných oblasti východného Slovenska.

Najstaršie písomné pamiatky , ktoré objasňujú históriu obce Vyšná Jedľová a jej vznik, sa viažu až k dokumentom Makovického panstva.

Spišská kapitula dňa 20. septembra roku 1559, v stredu, deň pred sviatkom apoštola Matúša evanjelistu, opätovne uviedla šľachtica Gašpara Šerédiho do vlastníctva panstva Makovica, ktorého majetkovou súčasťou bola aj dedina Vyšná Jedľová. Pri tej príležitosti vznikla o nej najstaršia správa a uvádza ju pod maďarským názvom v zmysle Ruská Nová Ves (ad facies villarum atgue possesionum ... Oroz Wyfalw).

Názov vytvorili zemepáni a používali ho krátky čas. Výstižne však vyjadril skutočnosť, že dedinu založili rusínski usadlíci podľa zákupného práva, nedlho pred rokom 1559. V neskorších prameňoch sa dedina vyskytuje pod maďarizovaným názvom Felsö Jedlowa, čo svedčí o tom, že dedina vznikla na dovtedajšom majetku Nižnej Jedľovej (Alsö Jedlowa ).

Sedliaci boli prvý raz zdanení v roku 1572, a to od jednej porty. Roku 1588 už od dvoch port. V týchto rokoch tu žilo aj 5, resp. 2 želiarske rodiny. Roku 1600 malo sídlisko šesť obývaných poddanských domov a obydlie Šoltýsa.

Koncom 16. storočia bola Vyšná Jedľová malou dedinou, ale počet obyvateľov a domov vzrastal. Roku 1618 Šoltýstvo patrilo už štyrom domácnostiam. Vtedy tu hospodárilo 21 sedliackych domácností na polovičných, tretinových a štvrtinových usadlostiach. Patrila k rusínskym dedinám na panstve Makovica.

Urbár hradného panstva Makovica uvádza nasledovný text:

„V roku 1618 dňa 3. októbra s božou svätou zvesťou. My Kukemezey Mattias, jeden zo župných sudcov šarišskej župy, Juraj Troczanai a Peter Tivadar porotcovia, spolu i so statkárskymi makovickými šoltýsmi (šafármi) Michalom Doboczym a Martinom Sarossim, so šoltýsmi Pavlom Vajdom, Krištófom Gabotovskym a Kostom Kurinkaym z vôle ich milosti vážených a milostivých pánov Juraja, Žigminda a Pavla Rákocziho ich milostí, vyslaný od jeho váženosti pána vicišpána pána Ondreja Berzeviczeiho, aby sme statok patriaci k hradu Makovica na tri časti delimitovali.

Šoltýsa Jacka sme dali zaprisahať s jeho mladším bratom Ivanom, majú polovicu šoltýstva. Synovia Hricza, komu chudák nebohý pán daroval listinu o polovici šoltýstva a sú na spoločnom chlebe, tento platí poplatok od mlyna poldruha forintov.“

 O poddaných vo Vyšnej Jedľovej sa uvádza:

„Robotujúce poddanstvo je 8, deviate je šoltýstvo. 1. Matiey Rewtiššin spol usadlosťou, Gibolitz Timko, Petro Gibolitz, Ivan Gibolitz majú druhú polovicu. 2. Nowotnu Simko tretinu usadlosti, Jurko Dilnikow tretinu usadlosti, Petro Ruszin tretinu usadlosti. 3. Bakulicz Blanar štvrtinu, Vasil Bakulič štvrtinu, Wloššin Mikula polovicu usadlosti. 4. Novotni Lukač polovicu, jeho syn Fedur štvrtinu, Liaš štvrtinu usadlosti. 5. Sorilliak Pavel polovicu, Kovali Wasil polovicu usadlosti. 6. Petrinko Michal štvrtinu, Wasil Patrinko štvrtinu, Ivan Petrinko štvrtinu, Pavel Petrinko štvrtinu usadlosti. 7. Janko Zorillo štvrtinu, Pedur Zorillo štvrtinu usadlosti. 8. Michalovského dedičstvo majú práve synovia Hricza, komu títo platia za polovicu poddanskej usadlosti.

Od štyroch kantorových poddaných platí dedina a šoltýstvo polovicu, šoltýs dlhuje polovicu kantorstva. Za polovicu poddanstva neplatil kantor spolu s dedinou, asi v dvoch prípadoch platba zostala Hriczovi šoltýsovi za polovicu poddanstva až doteraz. Títo majú veľký chotár, i ich oračina je vychudnutá. Poddaný s celou usadlosťou smerom na Orlich, ako vravia, ani len dvadsať kubulov nemôže zasiať. Na inom pozemku s celou usadlosťou môže zasiať až 30 kubulov. Majú kus živého lesa.“

(1 kubulus:20-30 I na 7,5 ar.)

Na prelome 16. a 17. storočia bola Vyšná Jedľová malou dedinou s prevažné poddanským obyvateľstvom, ktoré sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka, plátenníctvom a patrila do panstva Makovica.

Novšia história obce

Pred 1. svetovou vojnou obyvatelia obce žili veľmi biedne. Bývali v malých drevených domčekoch, ktoré boli pokryté slamou. Iba obytný dom Juraja Artima bol vymurovaný z kameňa.

V decembri 1915 sa v chotári obce odohrali boje medzi rakúsko-uhorskými a ruskými vojskami. Z obce odišlo asi 20 mužov na front. Z nich bol zabitý Ján Makara, ranený Michal Artim. Po skončení vojny v roku 1919 vypukol v obci týfus, na ktorý zomrelo 7 občanov. Aj po vojne bol život v obci biedny. Bol veľký nedostatok potravín, šatstva a obuvi. Poľnohospodárska pôda s úzkymi drobnými políčkami nedokázala uživiť všetkých občanov a preto hľadali prácu po celej republike a odchádzali do cudziny, kde pracovali za veľmi ťažkých podmienok, najmä ako nemedzní robotníci v baniach a v hutách.

V období pred 1. svetovou vojnou sa do USA vysťahovali Anna Kaliňaková, Helena Kaliňaková, Gregor Kaliňák, Mikuláš Artim, Ján Artim, Helena Artimová a Michal Micenko.

Po 1. svetovej vojne Ján Micenko, Michal Zelizňák, Anna Michalková, Mária Michalková, Mikuláš Friga, Helena Artimová, Ján Pavelčák, Anna Kaliňáková, Mária Kaliňaková, Mária Michalková, Helena Džupinová, Peter Džupin, Andrej Michalko, Michal Michalko, Mária Michalková, Anna Zelizňaková a Paraska Fecenková. Z nich sa iba časť vrátila, ale väčšina ostala v USA.

V auguste 1943 sa v obecnom chotári objavili prví partizáni, ktorí v obci ale neskôr nepôsobili.

20. augusta 1944 prišli do obce nemeckí vojaci s generálom a ubytovali sa po domoch. Nemecký generál sa ubytoval v dome Michala Pavelčáka. 14. októbra 1944 o 14.00 hodine nad obec prileteli sovietske lietadlá a zhodili bomby na dom, kde bol ubytovaný generál. Pri výbuchu bolo zabitých 14 našich občanov a 2 nemeckí vojaci.

Následne v ten istý deň nemecké vojenské veliteľstvo nariadilo povinnú evakuáciu obyvateľov. Občania opustili domy a odišli smerom na Giraltovce a Vranov nad Topľou. V domoch ostal všetok majetok. Zobrali len to, čo mohli odniesť. Počas celej cesty do určených obcí občania prežívali nepríjemné chvíle.

Obec bola oslobodená československými a sovietskymi vojskami 18. januára 1945. Po oslobodení sa občania vracali do obce v marci a apríli 1945. Ako prví sa vrátili Mikuláš Pavelčák, Ján Artim a Mikuláš Krajňák s rodinami.

Z celkového počtu 37 rodinných domov bolo úplne zničených 10. Občania obce vo vojne stratili všetok majetok.

Prvé jarné práce začínali až v máji 1945 a to iba na poliach, ktoré boli odmínované. Pri výbuchoch mín zahynuli 3 občania obce.

6. marca 1945 vznikal v obci Miestny národný výbor. Prvým predsedom sa stal Michal Artim.

V dôsledku ťažkého živobytia roku 1947 do Sovietskeho zväzu presídlili občania: Anna Hijová, Michal Fecenko, Andrej Krajňák, Mikuláš Artim, Michal Skuda, Ján Labík s rodinami. Do okresu Kráľovský Chlmec sa presídlili Jozef Zelizňák a Michal Zelizňák s rodinami.

Roku 1947 postihla obec veľká neúroda. Občania za obilím a krmovinami chodili až do Trebišova, Michaloviec a Sobraniec.

Roku 1947 cez obecný chotár prechádzali aj banderovci z Poľska smerom na Vyšný Orlík.

Pre obec mala veľký význam nová cesta s tvrdým podkladom, ktorá sa začala stavať roku 1949 a bola ukončená roku 1956. Asfaltová cesta bola zrealizovaná roku 1968. Prvýkrát roku 1955 začal zo Svidníka premávať autobus denne ráno a večer.

Roku 1951 bol do obce zavedený na MNV prvý telefón. V tom istom roku bola zavedená aj elektrina a občania mohli plne využívať elektrickú energiu.

Súčasne v obci bolo vybudované verejné osvetlenie. Roku 1969 bolo zrekonštruované na kvalitnejšie výbojkové. Rekonštrukcia časti verejného osvetlenia sa previedla roku 1986.

Roku 1953 sa v rámci akcie ''P'' začala výstavba rodinných domov s finančnou podporou štátu. Do konca roku 1954 sa v obci postavilo 5 nových domov.

V rámci akcie ''I'' sa roku 1957 postavila budova MNV. Prístavba kultúrno-správnej budovy bola postavená roku 1972. 8. marca 1957 bol do prevádzky slávnostne uvedený miestny rozhlas.

Roku 1966 bola obec napojená na gravitačný vodovod. Nový vodojem sa vybudoval roku 1977 a obec má už dostatok vody. Plynofikácia obce a obecného úradu sa uskutočnila roku 1996 a plynofikácia kultúrneho domu roku 1998.

Obec sa stará aj o údržbu miestneho cintorína. Roku 1984 sa previedla jeho úprava. Roku 1988 a v roku 1995 sa uskutočnili rekonštrukcie oplotenia. Pre mladých ľudí bol roku 1985 zriadený v kultúrnom dome klub mládeže. Od okresného sídla Svidník je vzdialená severozápadným smerom 7 km.

Demografia

V roku 1869 žilo vo Vyšnej Jedľovej 148 obyvateľov, r.1880 - 186, r.1890 - 210, r.1900 - 200, r.1910 - 226, r.1921 -205, r.1930-211, r.1940-230, r.1950-183, r.1961- 184, r.1970 - 186, roku 1980 - 175, r.1991 - 190 obyvateľov. K 31.12.1997 v obci žilo 178 obyvateľov. V roku 1991 sa k slovenskej národnosti hlásilo 82 obyvateľov, k rusínskej 78, k ukrajinskej 28 a k českej 2.

Pri jednotlivých sčítaniach ľudu sa občania k národnostiam hlásili rôzne. Roku 1936 sa 201 obyvateľov hlásilo k ruskej národnosti, 1 k československej a 4 k židovskej. Roku 1919 sa 195 obyvateľov hlásilo k rusínskej národnosti a 6 k československej národnosti. Roku 1903 v obci žilo 8 židov.

Počtom obyvateľov a aj dobou sa menil aj počet rodinných domov. Roku 1880 bolo rodinných domov v obci 28, r.1890 - 31, r.1900 - 37, r.1910 - 44, r.1921 - 36, r.1930 - 35, r.1950-31, r.1961-34, r.1970-39, r.1980-39, r.1991-43.

Zdroj: Podklady z obce zo dňa 19. 10. 2008, spracoval Ján Artim