Matrika VYŠKOVCE NAD IPĽOM -

Obec Vyškovce nad Ipľom bola osídlená v neolite. Na území dnešnej obce je archeologicky doložené neolitické sídlisko volútovej kultúry, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, opevnené sídlisko maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, nález zo strednej doby bronzovej s karpatskou mohylovou kultúrou, bronzový depot zo strednej doby bronzovej, sídlisko hallštattské a laténske, sídlisko a strieborný poklad mincí z doby rímskej, slovanské sídlisko z 9. storočia.

Obec je doložená z r. 1266 ako Wysk, neskôr Wiskowce (1773), Wysskowá (1808), Viška, Viškovce (1920), Vyškovce (1927), Vyškovce nad Ipľom (1948), maď Visk, Ipolyvisk.

V r. 1303 – 12 je doložený hrad. Obec patrila v r. 1234 tunajším zemanom, v r. 1256 je získal Belo IV. výmenou za polovičku Šiah a v r. 1296 ju Ondrej III. daroval Čákovcom. V r. 1347 ju ženbou získal Mikuláš Kóny. V 17. storočí boli zemepánmi Koháryovci, Forgáchovci, neskôr Esterházyovci a Breuner.
V r. 1715 mala obec 39 domácností, v r. 1720 mala mlyn a 53 domácností, v r. 1828 mala 133 domov a 803 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a chovom oviec. Po r. 1918 obyvatelia pracovali ako poľnohospodárski robotníci na majeroch. MO KSČ organizovala a viedla štrajky a demonštrácie robotníkov. V r. 1938 -1944 bola obec pripojená k Maďarsku. Počas 2. svetovej vojny pôsobili v chotári partizáni, v r. 1944 tu vykoľajili vlak. Po oslobodení nastal rozvoj obce.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť