Matrika VYHNE - Banská Bystrica

Obec sa spomína v roku 1326. Patrila hradu Levice. Ďalšie písomné zmienky sú z rokov 1388, kedy patrila panstvu Šášov, 1536, kedy patrila Dóczyovcom, Zobonayovcom, mestu Banská Štiavnica, 1601, kedy patrila opäť panstvu Šášov, neskôr Banskej komore. V chotári sa ťažilo zlato, striebro, začiatkom 16. storočia železná ruda, ktorú tu spracovávali.

V roku 1536 mala obec 12 port, v roku 1601 mlyn a 48 domov, v roku 1720 35 daňovníkov, z toho 16 robotníkov, 7 remeselníkov a 3 baníkov, v roku 1828 133 domov a 934 obyvateľov. Začiatkom 18. storočia tu komora zriadila liečebné stredisko pre baníkov; v roku 1819 postavili železiarne, neskôr pivovar. Obyvatelia pálili tiež vápno, vyrábali mlynské kamene, žarnovy.

Za I. Československej republiky boli Vyhne priemyselno-poľnohospodárska obec. V prevádzke bol známy pivovar so sladovňou a strojársky závod. V roku 1921 sa konal štrajk kovorobotníkov. V kúpeľnej budove bol v rokoch 1940 - 1944 zriadený deportačný tábor židov, ktorý po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) partizáni rozpustili. Strojársky závod sa počas SNP preorientoval na zbrojársku výrobu. Obyvatelia sa zúčastnili SNP. Po oslobodení došlo k rozšíreniu miestneho priemyslu (ZTS Pohronské strojárne - výroba banského zariadenia, pivovar, sladovňa). Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Žiari nad Hronom, Žarnovici, Banskej Štiavnici.

Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu, okres Nová Baňa, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Žiar nad Hronom, kraj Banskobystrický.

Peserany: Obec s teplými prameňmi sa spomína v roku 1519. Patrila panstvu Šášov, neskôr komore. V roku 1720 mala mlyn, krčmu a 18 daňovníkov, v roku 1828 80 domov a 548 obyvateľov. V polovici 19. storočia bola zlúčená s Vyhňami.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť