Matrika VEĽKÝ ŠARIŠ - Prešov

VEĽKÝ ŠARIŠ, NAGYSÁROS P
okres: Prešov
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Veľký Šariš a Kanaš (dnes súčasť obce:Veľký Šariš), Gregorovce, Medzany
Matriky: narodení: 1740-1895
sobášení: 1740-1895
zomrelí: 1740-1895
Index: narodení: 1797-1849

Matrika:
narodení: 1673-1691
sobášení: 1674-1691
zomrelí: 1674-1691
Uvedená matrika nebola digitalizovaná.

Vo farnosti sa viedla matrika z r. 1692-1739, ktorá sa nezachovala.

Gregorovce - samostatne vedené matriky:
narodení: 1773-1847
sobášení: 1774-1847
zomrelí: 1773-1847
Medzany - samostatne vedené matriky:
narodení: 1831-1847
sobášení: 1831-1847
zomrelí: 1831-1847

Zs
Zsidó vallási körzet:
Matriky vedené pre obce: Veľký Šariš, Abranovce; Cemjata, Nižná Šebastová, Solivar, Soľná Baňa, Šarišské Lúky, Vydumanec (dnes súčasť obce:Prešov), Dúbrava dnes súčasť obce: Žehňa), Dulova Ves, Fintice, Gregorovce, Kendice, Malý Šariš; Močarmany a Petrovany (dnes súčasť obce:Petrovany), Ostrovany, Ruská Nová Ves, Šarišské Michaľany, Vyšná Šebastová, Zlatá Baňa, Župčany
Matriky: narodení: 1817-1886
Novšie matričné záznamy sa nachádzajú v židovskom matričnom obvode Šarišské Lúky.

Osídlenie v paleolite – stanica so szeletienskou industriou, neolitické sídlisko bukovohorskej kultúry, eneolitická s kanelovanou keramikou a mohylovými násypmi hatvanskej kultúry zo staršej doby bronzovej, z doby hallštattskej, nálezy laténsko-dácke zo zlomu letopočtu, sídlisko z doby rímskej, z doby sťahovania národov a z doby veľkomoravskej.

Obec je doložená z roku 1217 ako Sarus, neskôr ako Sarusd (1247), Saaros (1262), Naag Sarus (1351), Welky Sariss (1773), Welky Sčariš (1786); maďarsky Nagysáros; nemecky Scharosch, Gross Scharisch.

Hrad Šariš je doložený z roku 1217. Bol jediným kráľovským stoličným hradom, rezidenciou uhorských panovníkov v Šariši. Na hrade sa koncentrovala správa župy vyčleňujúcej sa zo župy Nového hradu (Abova).

Po vzniku Šarišskej stolice (v polovici 14. storočia) ostal sídlom županov. V roku 1434 ho obsadil Jiskrov kapitán Matej z Knežíc. V 2. polovici 15. storočia jeho majiteľom bol Ján Perényi. V roku 1660 bol čiastočne zničený pri náhodnom výbuchu, v roku 1687 bol zapálený a spustol.

Vyvinutá obec pri kráľovskom komitátnom hrade Šariš sa spomína z roku 1247. V polovici 13. storočia mala tradičné týždenné trhy a do roku 1346 prvoradé hospodárske postavenie medzi okolitými dedinami a mestami Prešov a Sabinov. Tunajšia fara sa v roku 1262 stala sídlom šarišského vicearchidiakonátu a cirkevným strediskom Šarišskej stolice. V roku 1274 je doložený augustiánsky kláštor, ktorý do konca 14. storočia pôsobil ako hodnoverné miesto. V polovici 13. storočia sa vo Veľkom Šariši usadili saskí prisťahovalci. V roku 1299 sa stal Veľký Šariš slobodným kráľovským mestom.

V erbe mal sv. Jakuba staršieho. S premenou šarišského kráľovského komitátu na Šarišskú šľachtickú stolicu v polovici 14. storočia sa do mesta presunulo administratívne centrum stolice. Koncom 14. storočia sa stal súčasťou kráľovského panstva Šariš Odvtedy sa prejavilo zaostávanie mestského vývinu, stal sa poddanským mestečkom. V 17. storočí bolo sídlom Rákocziovcov a iných, v 18. storočí Aspremontovcov.

V roku 1635 dostalo jarmočné právo. Obyvatelia boli známi garbiari, plátenníci čižmári, halenári. V mestečku sa konali významné trhy. V roku 1828 mal Veľký Šariš 378 domov a 2792 obyvateľov. V roku 1856 bol tu postavený parný mlyn, v roku 1863 súkenka. Robotníci v parnom mlyne sa v decembri 1920 zúčastnili generálneho štrajku.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, časť pracovala v mlyne. V roku 1922 bola založená MO KSČ (Miestna organizácia Komunistickej strany Československa).

Za I. ČSR obyvatelia odchádzali za prácou do Rakúska, USA. V roku 1942 v obci vznikla ilegálna bunka Komunistickej strany Slovenska. 8. 8. 1944 partizáni prepadli a odzbrojili vojenskú posádku ubytovanú v miestnej škole. JRD (Jednotné roľnícke družstvo) bolo založené v roku 1950, štátny plemenársky ústav v roku 1962.

V obci bol v prevádzke mlyn, kovospracujúci podnik a od roku 1967 pivovar. Vybudovali sa služby, sociálne a kultúrne zariadenia. Obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch a poľnohospodárstve, časť v priemyselných závodoch v Prešove.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť