Matrika VEĽKÝ KAMENEC - Košice

VEĽKÝ KAMENEC, NAGYKÖVESD K
okres: Trebišov
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Veľký Kamenec; Klín nad Bodrogom a Streda nad Bodrogom (dnes súčasť obce:Streda nad Bodrogom), Malý Kamenec, Somotor
Matriky: narodení: 1743-1893
sobášení: 1744-1909
zomrelí: 1744-1878

Ref
Reformovaný farský úrad
Farský obvod: Veľký Kamenec
Matriky: zületési: 1817-1835
sobášení: 1814-1835
zomrelí: 1813-1830
Staršie matričné záznamy sa nachádzajú v matrikách ref. farského úradu Malý Kamenec.

Osídlenie v neolite. Nálezy zo staršej doby bronzovej, hallštattskej a rímskej, slovanské sídlisko zo 6.-10. storočia. Obec je doložená v roku 1283, fara v roku 1332. Názov obce je doložený z roku 1283 ako Kuezd, z roku 1358 ako utraque Kyuesd, z roku 1438 ako Naghkewesd, z roku 1786 ako Welká Keweschda, z roku 1927 ako Veľký Kevéžd, z roku 1948 ako Veľký Kamenec, maďarsky Nagy Kövesd. Patrila Mičbánovcom, Soósovcom, Szerdahelyiovcom, v 18. storočí Klobušickovcom, v 19. storočí Fischerovcom, Szirmayovcom a Windischgrätzovi. V roku 1479 sa spomína ako zemepánske mestečko. V roku 1715 mala obec 11 opustených a 10 obývaných domácnosti, v roku 1787 mala 67 domov a 427 obyvateľov, v roku 1828 mala 105 domov a 772 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Po roku 1918 sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. V rokoch 1938-1944 bola obec pripojená k Maďarsku.

Hrad Kamenec bol postavený po tatárskom vpáde. Spomína sa od roku 1280, keď ho Lórantov syn vymenil za majetky Mičbánovcov. V 15. storočí ho obsadili bratríci. Ján Hunyady a Ján Jiskra tu uzavreli mierovú zmluvu. Majiteľmi hradu boli Soósovci a Szerdahelyovci. V roku 1672 hrad zbúralo cisárske vojsko za účasť majiteľa na Vesselényiho sprisahaní.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť