Matrika VEĽKÉ LEVÁRE -

Info
VEĽKÉ LEVÁRE, NAGYLÉVÁRD B, Farský úrad
okres: Senica
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Veľké Leváre; do r.:1823 i Malé Leváre
Matriky: narodení: 1646-1674, 1676-1716, 1718-1895
sobášení: 1646-1674, 1676-1895
zomrelí: 1646.!1657, 1676-1895
Index: narodení: 1880-1895
zomrelí: 1820-1952

Ag
Evanjelický farský úrad ? megtartották a könyveket!!!
Farský obvod: Veľké Leváre, Malacky
Matriky: narodení: 1793-2005
sobášení: 1794-2005
zomrelí: 1793-2005

História

Veľké Leváre

Obec je doložená z roku 1378 ako Noglew, neskôr ako Lwer (1380), Leuar (1413), Schüzen (1446), Lewary Maior (1460), Welykylewar (1488), Grosschüczen (1498), Welykylwar alebo Naghlewar (1518), Welke Lewardy (1773), Hrubé Lewáre, Weliké Lewáre (1808); Velké Leváry (1920); Veľké Leváre (1927); po maďarsky Nagylévárd; po nemecky Grosschüczen.

Osídlenie nastalo v eneolite – je tu hromadný nález medených predmetov. Obec a stanica na obchodnej ceste zo Záhoria do Bratislavy sa spomína v roku 1378. Pôvodne snáď bola strážnou pohraničnou osadou (svedčí o tom nemecké pomenovanie Grosschüczen).

Do 16. storočia tu bol tridsiatkový úrad. V 16. storočí sa vo Veľkých Levároch usadili chorvátski osadníci, v roku 1588 habáni z Brodského a na pozvanie zemepána Jána Bernarda z Lembachu osadníci z Moravy.

V roku 1592 je doložený habánsky dvor s mlynom, pivovarom, verejným kúpeľom, dielňou na výrobu a brúsenie nožov a s pozemkami 16 usadlostí, zatiaľ čo ostatní poddaní mali 39 usadlostí. Habáni chovali 700 oviec, 100 kôz, 100 ošípaných, 60 kráv a 50 jalovíc. Za 32 zlatých ročne boli oslobodení od poddanských povinností. Vyrábali nože, známe aj v Rakúsku, džbánky a Veľké Leváre sa stali významným strediskom džbankárskej a nožiarskej výroby. Habáni sa koncom 18. storočia asimilovali s domácim obyvateľstvom.

Obec tvorila osobitné panstvo, ktoré po Lembachovcoch prevzali v roku 1647 Kolloničovci, v 19. storočí Wenckheimovci. Od roku 1744 sa Veľké Leváre vyvíjali ako zemepánske mestečko s jarmočným a trhovým právom rozšíreným v roku 1803. V roku 1835 vznikli cechy čižmárov a krajčírov, v roku 1837 mäsiarov.

V roku 1720 malo mestečko 30 daňovníkov, v roku 1828 malo 380 domov a 2762 obyvateľov.

V 19. storočí pracoval panský pivovar, pálenica, v 2. polovici 19. storočia parný mlyn a tehelňa. V roku 1922 tu bol štrajk drevorubačov. V minulosti bola obec známa aj pernikárstvom a výrobou sviečok.

ŠM (Štátny majetok) bol založený v roku 1945 a JRD (Jednotné roľnícke družstvo) založené v roku 1956 prešlo v roku 1962 do ŠM (Štátneho majetku).

Boli tu podniky: Prefa, n. p. Kodreta, naftový výskum, plemenárska stanica. Časť obyvateľov pracovala v podnikoch v Malackách, Záhorskej Vsi, Bratislave a inde.

Randahof

Obec je doložená z roku 1472 ako Rawdahoff. Osada sa spomína od roku 1472 do 17. storočia.

 

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť


Matričné knihy
rímsko-katolícka
Sobáš 1646 - 1674
Narodenie 1646 - 1674
Úmrtie 1676 - 1895
Sobáš 1676 - 1895
Narodenie 1676 - 1716
Narodenie 1718 - 1895
Úmrtie 1793 - 2005
Narodenie 1793 - 2005
Sobáš 1794 - 2005
Úmrtie 1820 - 1952
Narodenie 1880 - 1895

Našli ste na stránke chybu? Napíšte nám tu.