Matrika VEĽKÁ IDA - Košice

Názov obce je doložený z roku 1251 ako Ida, z roku 1330 ako Yda, Noghyda, z roku 1332/5 ako Magna Ida, Nogida, z roku 1400 ako Amade-Yda, z roku 1630 ako Nagy Ida, z roku 1650 ako do welkeg Idy, z roku 1808 ako Veľká Ida; po maďarsky Nagyida.
Obec bola administratívne začlenená pod Abovsko-turniansku župu; pred rokom 1960 pod okres Košice, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Košice-vidiek, kraj Východoslovenský.
Sídlisko hatvanskej a otomanskej kultúry zo staršej doby bronzovej a mladšej doby laténskej. Trhová obec je doložená z roku 1251. Patrila Morhardovi z rodu Aba, od 14. storočia menila zemepánov. V roku 1332 tunajšia fara odviedla 20 grošov desiatku a obec patrila k najrozvinutejším v Above. Vodný hrad vybudovali v roku 1411 Perényiovci. Stal sa strediskom panstva Veľká Ida, ku ktorej v roku 1430 patrili obce Veľká Ida, Komárovce, Cestice, Čečejovce, Mokrance, Budulov, Lánec, Perín, Ždaňa, Milhosť a iné. V 15. storočí ho obsadili Jiskrove vojská, v roku 1556 ho zbúrali vojská kapitána košickej provincie Puchaima. Obec sa v roku 1411 stala majetkom Perényiovcov a tvorila súčasť hradného panstva Veľká Ida. Konali sa tu často župné kongregácie. V 15. storočí tu sídlilo toľko poddaných – Cigánov, že v 16. storočí tvorili aj posádku tunajšieho hradu. Obec v roku 1427 mala 91 port, v roku 1630 odviedla 2 porty deviatku od gazdov a 1 portu od želiarov, v roku 1715 mala 7 domácností, v roku 1720 mala 8 domácností, v roku 1772 mala 106 poddanských usadlostí. Od roku 1688 patrila Csákyovcom. Koncom 18. storočia sa začala vyvíjať ako zemepanské mestečko. V roku 1828 malo 213 domov a 1743 obyvateľov. Za I. ČSR obyvatelia boli roľnícki a poľnohospodárski robotníci na miestnom veľkostatku. V obci bolo rozvinuté tkáčstvo. V rokoch 1938 – 45 Veľkú Idu pripojili k Maďarsku. JRD založené v roku 1948 prešlo v roku 1959 k ŠM. Väčšina obyvateľstva pracuje vo VSŽ, časť na ŠM. Zvýšenie zamestnanosti obce pomohlo jej všestrannému rozvoju, rýchlemu vzrastu počtu obyvateľov.