Matrika VALASKÁ BELÁ -

Obec založená na valaskom práve. Spomína sa v roku 1324 ako Belafelde, v roku 1364 ako Bella, v roku 1808 ako Valaska Bela, maďarsky Valaszkabella, Bélapataka.

Patrila Ujfalussyovcom, od roku 1427 Bossányiovcom, neskôr nitrianskemu biskupstvu, Rudnayovcom, Splényiovcom. V 16. storočí ju napádali páni Košeckého hradu. V roku 1553 mala 2 porty, v roku 1715 mala 34 domácnosti, v roku 1778 mala 100 gazdovských, 130 želiarskych a 1 zemiansku domácnosť, v roku 1828 mala 432 domov a 3027 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, chovali ovce, vyrábali súkno, metly, poľnohospodárske náradie a košíky. Koncom 18. storočia v obci pracovali mlyny, súkennícka valcha, 3 kováči. Muži sa zamestnávali potulným sklárstvom a oknárstvom – v roku 1852 ich živnosť zvýhodnil

cisársky patent. V roku 1856 obyvatelia odmietli vrátiť zemepánovi kopanice. V roku 1869 zriadili pálenicu, v roku 1899 úverné a v roku 1911 potravné družstvo.

Za I. ČSR Valaská Belá zostala lazníckou obcou, mnoho obyvateľov sa živilo sklenárstvom (v roku 1931 založený odborový zväz kočujúcich sklenárov). V rokoch hospodárskej krízy bola tu veľká nezamestnanosť (okolo 300 ľudí). V rokoch 1932, 1934, 1935 a 1940 demonštrácie nezamestnaných, v roku 1938 štrajk robotníkov na stavbe cesty. Už pred SNP sa v obci vytvoril partizánsky oddiel Ivan, ktorý potom bojoval ako 11. oddiel brigády J. Žižku. V chotári obce na Okrúhlom vrchu sa 24. 11. 1944 rozpútal veľký boj s Nemcami. Obec vyznamenaná Radom SNP I. triedy a Radom Červenej hviezdy. V roku 1956 bolo založené sklenárske výrobné družstvo, v roku 1951 textilné družstvo.

Gápel - sklársku osadu založili v roku 1747. Patrila jezuitom z Trenčína, od roku 1773 správe náboženskej základiny v Opatovej nad Váhom. V roku 1791 pracovali 3 pece a stupy na drvenie kameňa. V roku 1811 osada mala 21 robotníckych rodín. Vyrábali tabuľové, od roku 1857 aj fúkané sklo. Koncom 19. storočia v sklárni pracovalo 40 mužov, 40 žien, 20 detí, produkcia dosiahla 10 tisíc kôp ročne. V roku 1904 postavili novú skláreň a brusiareň. Vyrábali duté, brúsené, ryté, zlátené, maľované sklo. V roku 1911 zaviedli vykurovanie plynom. Pri sklárni bol majer s mlynom a pílou. Do roku 1960 osada patrila do obce Zliechov.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť