Matrika UHROVEC - Nitra

Obec sa spomína od roku 1258 ako Ugroug, doložená je z roku 1295 ako Wgrog, z roku 1481 ako Wgrod, z roku 1525 ako Castellum seu fartalitium Wgrocz, z roku 1598 ako Uhgrocz, z roku 1773 ako Uhrowcze, z roku 1808 ako Uhrowec, maďarsky Zayugróc. V roku 1295 patrila hradnému panstvu Uhrovec. Od 16. storočia sa vyvíjala ako zemepánske mestečko s jarmočným právom a opevneným kaštieľom. Stala sa sídlom panstva Uhrovec.

V roku 1598 mala 48 domov, v roku 1720 mala 9 daňovníkov, všetko želiarov, v roku 1784 mala 112 domov, 188 rodín a 869 obyvateľov, v roku 1828 mala 64 domov a 905 obyvateľov. V minulosti sa zaoberali vinohradníctvom a ovocinárstvom, panstvo tu malo rybníky, tehelňu a pálenicu. V roku 1845 bola v prevádzke súkenka (uniformy), v polovici 19. storočia postavili prvú skláreň, po zániku súkenky založili v jej objektoch druhú skláreň. V roku 1871 vybudovali továreň na výrobu kopýt a drevených obuvníckych klinčekov, v roku 1873 na paličky a drevené rúčky. V roku 1905 bola založená organizácia sociálnej demokratickej strany. V roku 1906 štrajkovali robotníci v paličkárni.

Po roku 1918 obyvatelia pracovali v kameňolome, na píle, v paličkárni a veľkostatku. Uhrovec sa stal centrom robotníckeho a komunistického hnutia bánovského okresu. V roku 1920 štrajkovali robotníci v paličkárni, v rokoch 1922 a 1927 na píle. V obci boli aj organizácie Federatívna robotnícka telovýchovná jednota (FRTJ), Červených odborov a Komsomolu. Niekoľko rodín odišlo s družstvom Interhelpo do ZSSR. Väčšina obyvateľov sa zapojila do partizánskeho hnutia a SNP. Miestni partizáni obsadili mesto dňa 30. 8. 1944. Po zatlačení povstania do hôr Nemci s jednotkami Pohotovostného oddielu Hlinkovej gardy (POHG) Uhrovec dňa 5. 11. 1944 vyrabovali a podpálili (zhorelo 35 domov). V chotári došlo 25.-28. 11. 1944 k bojom medzi partizánmi a Nemcami. Vo februári 1945 fašisti zaútočili na Jankov vŕšok, kde táborili partizánske jednotky brigády Jána Žižku. V jednom z bunkrov upálili 7 ranených partizánov. Na Jankovom vŕšku sa každoročne usporadúvajú oslavy SNP. Obec bola vyznamenaná Radom Červenej zástavy, Radom SNP I. triedy a Pamätnou medailou SNP.

Látkovce sa spomínajú pri ohraničení chotára v roku 1364. Obec patrila zemianskym rodinám Latkóczyovcov a Záblatských. V roku 1598 mala 23 domov, v roku 1784 mala 22 domov, 35 rodín a 140 obyvateľov, v roku 1828 mala len 8 domov a 165 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Za I. ČSR pracovali na veľkostatku. V obci bol rozvinutý chov oviec, rýb (rybníky), ovocinárstvo. Od roku 1918 bol v prevádzke liehovar. V roku 1968 bola obec pričlenená k obci Uhrovec.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 3. časť