Matrika TREBIŠOV - Košice

TREBIŠOV TŐKE-TEREBES K
Rímskokatolícky farský úrad
Farský obvod: Trebišov, Milhostov, Vojčice, Zemplínske Hradište, Paričov, do r. 1755 Kožuchov
Matriky: narodení: 1704-1895
sobášení: 1715-1895
zomrelí: 1715-1895
Index: narodení: 1764-1861

Gréckokatolícky farský úrad
Farský obvod: Trebišov
Matriky: narodení: 1776-1913
sobášení: 1777-1924
zomrelí: 1775-1915


Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Trebišov, Čeľovce, Egreš, Kožuchov, Kuzmice; Malý Ruskov a Veľký Ruskov (dnes súčasť obce: Nový Ruskov), Milhostov, Nižný Žipov, Plechotice, Slivník; Stanča, Upor a Zemplínsky Klečenov (dnes súčasť obce: Zemplínska Nová Ves), Vojčice, Zemplínska Teplica, Zemplínske Hradište
Matriky: narodení: 1872-1880, 1886-1895
sobášení: 1872-1895
zomrelí: 1886-1895

Osídlenie v eneolite. Sídlisko s kanelovanou keramikou, kostrové hroby otomanskej kultúry zo staršej doby bronzovej, sídlisko z mladšej doby bronzovej a hallštattskej, slovanská osada z doby veľkomoravskej, zaniknuté stredoveké sídlisko. Obec s hradom sa spomína v roku 1254 ako Terebes, z roku 1341 ako Therebes, z roku 1441 ako Felse Terebes, Also Terebes, z roku 1773 ako Trebissow, maďarsky Tóketerebes, Tőketeres. V roku 1254 sa spomína ako majetok Andreja z Trebišova, syna župana Parisa. V roku 1280 dostal hrad magister Michal z rodu Aba, v roku 1330 ako Drugethovci. Od roku 1343 bola obec i hrad kráľovským majetkom. V roku 1387 ich Žigmund daroval Perényiovcom, ktorí vlastnili majetky s prestávkou od roku 1483, keď Štefan Perényi viedol odboj proti kráľovi Matejovi do roku 1567. V 14.-15. storočí sa v Trebišove konali župné zhromaždenia. Od roku 1439 sa vyvíjal ako zemepanské mestečko s mýtom a strediskom hradného panstva Trebišov, ku ktorému patrili v 15. storočí Vojčice, Ruské, Parič, Veľaty, Zemplínske Hradište a Vallyon. Najstaršia zachovaná forma erbu je z roku 1695, ale nadväzuje na neskorogotickú z 15. storočia ako symboly mal lemeš a tri klasy. V roku 1526 sa na hrade zišiel uhorský snem a rokoval o protitureckých opatreniach, v roku 1536 hrad opevnili. V rokoch 1567-1687 sa panstvo, hrad a mestečko znova stali majetkom Drughetovcov, v roku 1687 ich zdedili Csákyovci, od roku 1756 patrili Dernáthovcom, Zichyovcom, Andrássyovcom. V roku 1601 malo mestečko 31 usadlosti a 94 opustených domov. V roku 1620 ho obsadilo vojsko Gabriela Bethlena, v roku 1686 Imrich Thököly. V rokoch 1504-1530, 1630-1781 bol v Trebišove kláštor paulínov. V roku 1715 bolo v meste 44 usadlosti, v roku 1787 bolo 295 domov a 2366 obyvateľov. V roku 1831 bolo mesto jedno zo stredísk roľníckeho povstania. Trebišov sa v roku 1876 stal sídlom slúžnovského obvodu. Sídlila tu spoločnosť pre reguláciu horného toku Bodrogu. V roku 1910 bol založený cukrovar, v roku 1911 postavená elektráreň. Od roku 1929 bol Trebišov sídlom okresu. Mesto si naďalej udržalo poľnohospodársky charakter. Aktívna Mestská organizácia Komunistickej strany Československa stála na čele štrajkového hnutia poľnohospodárskych robotníkov, revolučného hnutia maloroľníkov a dedinskej chudoby. Počas 2. svetovej vojny pracovala v meste organizácia ilegálnych pracovníkov, ktorí z vojenských skladov vyzbrojovali partizánov na okolí, najmä skupinu Pugačev a Požarskij. V druhej polovici roku 1943 sa zakladali Jánošíkovské družiny. Trebišov bol oslobodený dá 1. 12. 1944 vojskami 4. ukrajinského frontu. V januári 1945 sa stal dočasným sídlom Slovenskej národnej rady (SNR). Po oslobodení nastáva rozvoj priemyslu, najmä potravinárskeho. Rozsiahla je bytová výstavba, vybudovali sa sociálne a kultúrne zariadenia a služby. Trebišov je sídlom vodohospodárskeho družstva pre povodie Bodrogu. Trebišov má priznaný štatút mesta.

Patrič obec s hradom sa spomína v roku 1329. Patrila panstvu Trebišov. V roku 1609 mala 10 usadlosti, v roku 1715 sa uvádza ako samota s 6 obývanými a 15 opustenými domácnosťami, v roku 1828 ako osada s 27 domami a 207 obyvateľmi.

Vallyon obec je doložená v roku 1430. V roku 1483 sa spomína ako súčasť panstva Trebišov. V roku 1637 už ako samota.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť