Matrika TOPOĽČIANKY - Nitra

Obec je písomne doložená od roku 1293 ako Topolchen Parvum, neskôr Kywstopolchan, Kustapulchan (1318), Kystopolchan, Kysthopolchan (1323), Kystopolchan, Kusthopolchan (1324), Kyusthepulchan, Kyusthepulchen (1327), Kystopolchan (1331), Male Topolčany (1773), Malé Topolčany (188), Topoľčianky (1927), maďarský názov je Kistapolcsány.

V roku 1318 daroval obec Matúš Čák levickému kastelánovi, v roku 1358 patrila poddaným hradu Tekov, v roku 1430 časť nitrianskej kapitule, v roku 1477 zemianskej rodine z Topoľčianok. V roku 1527 sa stala centrom panstva Topoľčianky., ktoré tvorili Mlyňany, Závad, Zlatno, Malý Baláž, časti obcí Veľké Uherce, Pažiť. Obec patrila zemanom z Topoľčianok.

V roku 1347 získali Topoľčianky právo ryžovať zlato v potoku Topoľnica. Od roku 1600 sa vyvíjali ako mestečko, v roku 1659 tu tekovská stolica dala postaviť protitureckú pevnôstku. V 17. storočí sa spomína cech kožušníkov a cech združených remesiel. V roku 1534 mali Topoľčianky 8 port, v roku 161 mali 101 domov, 2 kúrie, faru, školu, 2 majere, krčmu, 3 mlyny, v roku 1720 mali vinice a 61 daňovníkov, z toho 12 remeselníkov, v roku 1828 mali 151 domov a 1061 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.

Zámok v Topoľčiankach patril pred rokom 1918 arcikniežaťu Jozefovi Habsburskému, od roku 1923 bol letným sídlom prezidenta ČSR. Po roku 1918 nastal značný rozkvet obce. Vybudoval sa vodovod, obnovilo sa lesné a vinohradnícke hospodárstvo, v tom čase založili aj štátny žrebčinec. V obci došlo k viacerým štrajkom. V roku 1932 bol štrajk pri výstavbe vodovodu, v roku 1944 bol štrajk poľnohospodárskych robotníkov a zamestnancov v štátnom žrebčinci. Obyvatelia sa zapojili do SNP. V januári 1945 tu Nemci popravili partizánov: francúza René Orana a holanďana Kornela Bloma.
JRD založili v roku 1959. Nastal rozvoj plemenárskeho podniku s chovom ušľachtilých koní.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť