Matrika TOPOĽČANY - Nitra

TOPOĽČANY NAGYTAPOLCSÁNY N
Rímskokatolícky farský úrad
Farský obvod: Topoľčany, Nemčice a Tovarníky (dnes súčasť obce: Topoľčany)
Matriky: narodení: 1665-1904
sobášení: 1669-1903
zomrelí: 1669-1905

Index: narodení: 1790-1977
sobášení: 1800-1954

Matrika N (1895-1904), S (1869-1903) , Z (1894-1905) a indexy k matrike pokrstených a zosobášených boli do ŠA NR odovzdané dodatočne a nie sú dostupné prostredníctvom portálu FamilySearch.


Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Topoľčany; Behynce a Veľké Ripňany (dnes súčasť obce: Veľké Ripňany), Blesovce; Bojná a Malé Dvorany (dnes súčasť obce: Bojná), Dvorany nad Nitrou (dnes súčasť obce: Ludanice), Hajná Nová Ves, Krtovce, Lipovník, Lužany; Malé Ripňany a Nežatice (dnes súčasť obce: Malé Ripňany), Nitrianska Streda, Radošina, Urmince, Veľké Dvorany, Vozokany; Trnava z okresu: Dolné Merašice a Horné Merašice (dnes súčasť obce: Merašice)
Matriky: narodení: 1851-1895
sobášení: 1851-1895
zomrelí: 1851-1895

Topoľčany boli osídlené v neolite. Na území mesta je archeologicky doložené neolitické sídlisko volútovej kultúry, sídlisko a pohrebisko lengyelskej kultúry, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko čačianskej kultúry zo strednej a mladšej doby bronzovej, hallštattské sídlisko a kostrový hrob, laténske sídlisko, germánska osada z doby rímskej, sídlisko rímskoprovincionálne a slovanské z 9. a 10. storočia.

Obec so starým slovanským osídlením je doložená z r. 1173 ako Tupulchan., neskôr Thopolchan (1318), Tapolchan (1332), Welke Topoložany (1773), Topolčany (1920), maď. Nagytapolcsány.
Obec v r. 1173 Bello III. daroval Sendovi a Martinovi. Po vymretí ich rodu sa znovu stala kráľovským majetkom. Začiatkom 14. storočia patrili Topoľčany Matúšovi Čákovi. Pravdepodobne už koncom 13. storočia, najneskôr však začiatkom 14. storočia získali mestské privilégiá, v r. 1342 sa už spomínajú v dekréte Karola Róberta ako kráľovské mesto. V r. 1389 dal Žigmund hrad i mesto Topoľčany za zásluhy a výmenou za hrad Šášov Frankovi a Šimonovi zo Sečian a Topoľčany sa vyvíjali ako poddanské mestečko panstva Topoľčany. V erbe malo dvojramenný kríž s mesiacom a hviezdou. V r. 1401 sa tu zišiel parciálny uhorský snem, ktorý zosadil Žigmunda a na trón povolal poľského kráľa Vladislava Jagelonského. Pomocou inej skupiny uhorskej šľachty si však Žigmund vládu udržal. Začiatkom 15. storočia bolo mesto opevnené a obohnané hradbami. V r. 1431 sa ho zmocnili husiti a pravdepodobne už vtedy tu zanechali trvalú posádku, ktorá zostala v Topoľčanoch až do r. 1434, keď odišla za výkupné. Pod vedením J. Šmikovského podnikala výpady do širokého okolia a šírila husitskú ideológiu. Práve v okolí Topoľčian zanechala husitská ideológia na Slovensku najhlbšie stopy, najmä medzi drobným zemianstvom.
V polovici 15. storočia bola v obci vynikajúca zvonolejáreň. V r. 1584 sa vzbúrili tunajší poddaní. V r. 1599 mesto vydrancovali Turci. Od r. 1618 sa mešťania vykupovali z poddanských povinností za 1000 zlatých ročne, mali časté spory o svoje práva s vrchnosťou, ktoré sa v r. 1682, 1656 a v r. 1756-59 vyriešili v prospech Topoľčian.
V r. 1790 bolo mesto i okolie pri zavádzaní urbára a nepokojoch obyvateľov zničené.

V 15. – 19. storočí bol v Topoľčanoch soľný sklad a cestné mýto, od 17. storočia tu bolo sídlo pošty. V r. 1570 sa spomínajú 2 mlyny, 4 šenky, mesto bolo strediskom pestovania a obchodu so šafranom.
V r. 1618 mu Rudolf II. potvrdil jarmočné právo, ktoré bolo v r. 1725 rozšírené. Tunajšie trhy usmerňovali cenu vlny v Uhorsku. V 17. storočí nastal rýchly rozvoj remesiel. V r. 1609 sa spomína obuvnícky cech, v r. 1635 čižmársky, v r. 1704 mlynársky, v r. 1815 spoločný cech pre krajčírov, kožušníkov, kováčov a stolárov, v r. 1825 halenárov a remenárov.
V r. 1715 mali Topoľčany 117 domácností, v r. 1787 mali 256 domov a 1926 obyvateľov, v r. 1828 mali 353 domov a 2475 obyvateľov.

V r.1865 založili Lichtensteinovu pálenicu a octáreň, v r. 1871 tehelňu. Topoľčany mali 67 remeselníkov, z toho 25 krajčírov, 24 čižmárov a 18 obuvníkov. Koncom 19. storočia postavili sladovňu, v r. 1906 potravné družstvo zamestnancov železníc, v r. 1911 parnú pílu a parketáreň, v r. 1914 továreň na nábytok.

V období predmníchovskej ČSR sa Topoľčany stali hospodárskym a obchodným centrom poľnohospodárskeho okolia, sídlom peňažných ústavov. Začiatkom 20. rokov vyhorela sladovňa a prevádzku už neobnovila. Koncom republiky sa však začala budovať továreň na káble, vzniklo niekoľko menších potravinových a stavebných závodov. Priemysel a živnosti však nestačili poskytnúť prácu vzrastajúcemu počtu obyvateľov mesta, tým menej okolia. Nezamestnanosť dosiahla obrovských rozmerov, najmä v 30. rokoch. Topoľčany boli aj významným centrom revolučného odborového hnutia. Už koncom I. svetovej vojny vznikajú organizácie sociálnodemokratické. Mohutné demonštrácie, politické a hospodárske boje tohto obdobia vrcholia decembrovým generálnym štrajkom v r. 1920, do ktorého sa zapojili najmä poľnohospodárski robotníci.
V popredí revolučných bojov, vedených KSČ, stoja hlavne poľnohospodárski robotníci, rozvíja sa i revolučné hnutie nezamestnaných , tzv. hladové pochody v r. 1931 – 33. Z priemyselných robotníkov sú to najmä stavbári a drevorobotníci. Topoľčany boli dejiskom mnohých demonštrácií, konferencií jednotného frontu, manifestácie na obranu republiky a ďalších politických bojov pracujúcich. V období klérofašizmu sa stali strediskom ilegálnej práce KSS. Dôstojníci miestnej posádky sa odmietli pridať k SNP. 31.8.1944 obsadili mesto partizáni. Časť vojakov i civilného obyvateľstva prešla na stranu povstalcov. Po boji pred mestom ho 3.9.1944 obsadili jednotky SS. Mnoho povstalcov a komunistov bolo umučených, viacerí zahynuli v koncentračných táboroch. Mesto oslobodila 1.4.1945 Sovietska armády. Po oslobodení nastal rozvoj priemyslu.