Matrika TISOVEC - Banská Bystrica

Tisovec sa vyvinul z banskej osady. Názov obce je doložený z roku 1334 ako Thyzolch, Tyzolch, z roku 1773 ako Tisowec, maďarský Tiszolc, nemecký Theisholz, Theisscholz. Tisovec do roku 1334 patril kaločskému arcibiskupovi, v 15. storočí panstvu Hajnáčka, od 16. storočia viacerým zemanom. Nad obcou bol v 14.-17. storočí hrad. V roku 1596 dostala obec jarmočné právo, ale skoro stratila mestské výsady. V erbe mala v hornom poli Pannu Máriu, v dolnom rameno v brnení s tromi ružami. Tisovec sa vyvíjal ako poľnohospodársko-remeselnícka obec. V roku 1596 mal 38 usadlostí. V 17.-18. storočí pracovala v obci papiereň, bolo tam niekoľko valchovní a farbiarni. Mor v rokoch 1709-1710 zahubil polovicu obyvateľstva. V roku 1828 mala obec 300 domov a 3165 obyvateľov. V 19. storočí sa stala dôležitým ohniskom slovenského národného života. V druhej polovici 19. storočia boli v prevádzke vysoké pece. Pri stavbe železnice došlo v roku 1873 k štrajku a nepokojom, ktoré potlačilo vojsko. Po roku 1918 zostal Tisovec poľnohospodársko-remeslníckym mestečkom, aj keď tu bola koncom 20. rokov jediná vysoká pec na Slovensku. I táto zápasila s ťažkosťami, v rokoch 1931-1935 bola mimo prevádzky. Mesto trpelo najmä v 30. rokoch chronickou nezamestnanosťou. Na čele revolučných bojov, v 30. rokoch najmä nezamestnaných, stala Komunistická strana Československa a jej zložky (Komsomol, Federatívna robotnícka telovýchovná jednota). V auguste v roku 1938 sa tu konala veľká manifestácia na obranu republiky a proti fašizmu. Aktivita komunistov neustala ani v rokoch klérofašizmu. Dňa 29. 8. 1944 vznikol Revolučný národný výbor. Od 30. 8. vydával cyklostylovaný denník Zvesti Tisovskej posádky a svoj orgán Hlas Gemera. Od 1. 10. 1944 tu bola z Korytnice premiestnená poľná nemocnica, v ktorej sa liečilo asi 700 ranených. Po ústupe povstalcov do hôr Nemci zavraždili 15 občanov cigánskeho pôvodu a odvliekli 68 občanov, prevažne žien a detí, z ktorých väčšina zahynula. Na okolí pôsobil partizánsky zväzok Stalin. Tisovec bol oslobodený 30. 1. 1945 vojskami II. ukrajinského frontu a rumunskej armády. Mesto bolo vyznamenané Radom Červenej hviezdy. Po oslobodení bola zlikvidovaná parná píla a v roku 1964 i vysoká pec. Namiesto nej bol založený závod Podpolianskych strojární, závod na výrobu bielizne, výrobňa tvaroviek Ipeľských tehelní, výrobňa krmovinárskych prísad a rozšírená výroba v kameňolome a vo vápenke.

Hámor – Obec vznikla okolo železiarni v 18. storočí. V roku 1786 nahradili slovenskú pec vysokou pecou, ktorá v polovici 19. storočia vyrábala najviac surového železa v Uhorsku. V prvej polovici 19. storočia boli v prevádzke aj 3 železné hámre. V polovici 19. storočia obec splynula s Tisovcom.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť