Matrika SVIDNÍK - Prešov
gréckokatolícky farský úrad
Farský obvod: Svidník
Matriky: narodení: 1815-1923
sobášení: 1815-1923
zomrelí: 1815-1923
Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Svidník, Belejovce, Bodružaľ, Cernina, Dlhoňa, Dobroslava, Havranec, Hrabovčík, Hunkovce, Kapišová, Kečkovce, Krajná, Bystrá, Krajná Poľana, Krajná Porúbka, Krajné Čierno, Kružlová, Kurimka, Ladomírová, Medvedie, Mestisko, Mirora, Mlynárovce, Nižná Jedrová, Nižná Pisaná, Nižný Komárnik, Nižný Mirošov, Nižný Orlík, Príkra, Pstriná, Rakovčík, Stročín, Svidnička, Šarbov, Vagrinec, Vápeník, Vislava, Vyšná Jedrová, Vyšný Orlík; Bardejov z okresu: Hutka, Varadka a Zborov
Matriky: narodení: 1862-1884
sobášení: 1862, 1886-1895
zomrelí: 1862, 1886-1895
Svidník:
Administratívne centrum Podduklianskeho kraja. Obe vznikla zlúčením Vyšného a Nižného Svidníka.
Počas oslobodzovacích bojov v roku 1944 bola obec značne poškodená a po oslobodení znova obnovená. Obec bola vyznamenaná radom Červenej hviezdy.
V rokoch 1940 – 60 bola sídlom okresu, od roku 1968 znovu. Spriemyselňovanie sa začalo v 2. polovici 50. rokov.
V roku 1959 tu začal pracovať odevný závod kapitána Nálepku, stavebný podnik, neskôr tu boli prevádzkárne Športvýroba a Snaha. Väčšina obyvateľstva pracovala v miestnych podnikoch a poľnohospodárstve.
Vyšný Svidník:
Obec je doložená z roku 1330 ako (villa) Sudnici, neskôr ako Scyuidnik (1355), Syuednik (1357), Zuydnegh (1414), utraque Zwydnegh (1415), Felsö Swidnik (1618), Wissny Swidnik (1773); maďarsky Felsőszvidnik, Felsővízköz.
Obec patrila panstvu Stročín, od roku 1379 panstvu Makovica. V obci bola filiálka tridsiatkového úradu. Od 17. storočia sa vyvíjala ako trhové mestečko s jarmočným právom. V rokoch 1712 – 14 ušlo z obce 22 poddaných, v roku 1787 mala 72 domov a 459 obyvateľov, v roku 1828 mala 75 domov a 584 obyvateľov.
V roku 1806 sa tu zastavilo Kutuzovovo vojsko. Obyvatelia, pôvodne rybári, zaoberali sa chovom a predajom dobytka.
Od 19. storočia bol Vyšný Svidník sídlom okresu. V roku 1915 bola obec značne poškodená. V roku 1919 sa tu po príchode maďarskej Červenej armády vytvorilo mestské direktórium.
Pôda veľkostatku bola rozparcelovaná. Od roku 1926 tu aktívne pracovala MO KSČ (Mestská organizácia Komunistickej strany Československa).
Obec sa stala centrom maloroľníckeho hnutia.
Nižný Svidník:
Obec je doložená z roku 1414 ako (altera) Zuydnegh, utraque Zwydnegh (1415), Also Swidnik (1618), Nizny Swidník (1773); maďarsky Alsoszvidnik, Alsóvízköz.
Obec vznikla na ľavom brehu potoka Ladomírka ako sídlisko obce Vyšný Svidník. V roku 1427 nebola zdanená. Začiatkom 17. storočia tu vybudovali panský majer s novou kúriou, ktorá bola v 19. storočí úradným strediskom panstva Makovica.
V 18. storočí boli v obci valchovňa, mlyn, píla, liehovar a pivovar. V roku 1787 mala 43 domov a 299 obyvateľov, v roku 1828 mala 47 domov a 374 obyvateľov.
Zaoberali sa chovom dobytka, ovčiarstvom, včelárstvom. Za I. ČSR vývoj bol obdobný ako vo Vyšnom Svidníku.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
| židovská | |
| Narodenie | 1862 - 1884 |
| Sobáš | 1886 - 1895 |
| Úmrtie | 1886 - 1895 |
| gréckokatolícka | |
| Úmrtie | 1815 - 1923 |
| Sobáš | 1815 - 1923 |
| Narodenie | 1815 - 1923 |