Matrika ŠURANY - Nitra

ŠURANY, NAGYSURÁNY N
okres: Nové Zámky
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Šurany, Kostolný Sek, Naďsek a Nitriansky Hrádok (dnes súčasť obce:Šurany), Mlynský Sek (dnes súčasť obce: Lipová)
Matriky: narodení: 1730-1895
sobášení: 1730-1895
zomrelí: 1730-1895
Index: narodení: 1801-1911
sobášení: 1820-1920
zomrelí: 1864-1957

Matrika N (1730-1800), S (1730-1840), Z (1730-1821) bola do ŠA NR odovzdaná dodatočne a nie je dostupná prostredníctvom portálu FamilySearch.


Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Šurany, Kostolný Sek, Nitriansky Hrádok a Uľany nad Žitavou (dnes súčasť obce: Šurany), Andovce, Bánov, Bardoňovo; Belek , Svätuša (dnes súčasť obce: Podhájska), Bešeňov, Černík, Dolný Ohaj, Hul; Križovany a Palárikovo (dnes súčasť obce: Palárikovo), Kmeťovo, Komjatice, Malá Maňa (dnes súčasť obce: Maňa), Malý Kýr a Veľký Kýr (dnes súčasť obce: Milanovce), Michal nad Žitavou, Mlynský Sek (dnes súčasť obce: Lipová), Mojzesovo, Nové Zámky, Rastislavice, Trávnica, Tvrdošovce; Nitra z okresu: Dolný Vinodol a Horný Vinodol (dnes súčasť obce: Vinodol), Dyčka a Horný Ohaj (dnes súčasť obce:Vráble), Martinová a Vajka nad Žitavou (dnes súčasť obce: Lúčnica nad Žitavou), Paňa
Matriky: narodení: 1850-1942
sobášení: 1851-1942
zomrelí: 1871-1904
Tvrdošovce - samostatne vedené matriky:
narodení: 1851, 1855-1888
sobášení: 1853-1885, 1888
zomrelí: 1883-1885, 1888

Obec sa spomína r. 1138, keď z kráľovských majetkov prešla do vlastníctva dömošského prepoštstva. Dochované sú nasledovné názvy: r. r. 1138 Suran, r. 1156 Suran, r. 1221 Surany, r. 1264 Suran, r. 1773 Suarny, r. 1920 Veľké Šurany, r. 1927 Šurany; maďrasky Nagysurány.

Šurany r. 1220 patrili Zeegyovcom, r. 1264-95 kláštoru premonštrátov na Žitnom ostrove, ostrihomskému arcibiskupstvu, r. 1297 Zeegyovcom, neskoršie panstvu Šurany. Do r. 1435 ju vlastnili Stiborovci, do r. 1444 panovník, do r. 1482 Országhovci, r. 1526 Losonczyovci, r. 1569-94 Forgáchovci, potom Štefan Illésházy, ktorému ju kráľ r. 1603-06 skonfiškoval v prospech Lazara Henkela. Do r. 1735 boli majiteľmi Bošnákovci, neskoršie Károlyiovci.Hrad Šurany pochádza z konca 14. storočia. Stal sa strediskom hradného panstva Šurany, ku ktorému patrilo 12 dedín a osád. R. 1663-84 ho okupovali Trci, r. 1709 kuruci, r. 1725 ho zničili. Posledná veža sa zrútila r. 1867.

R. 1457 sa v obci spomína 4-kameňový mlyn, v 16. stor. ju vyplienili Turci, obnovili ju za Károlyiovcov. R. 1948 mala obec 38 domov, r. 1530 iba 3 opustené usadlosti, r. 1720 20 domácnodtí, r. 1828 270 domv a 1890 obyvateľov, r. 1735 tu pracovala menšia manufaktúra na súkno.

R. 1832 dostali Šurany trhové a jarmočné právo, r. 1835 tu postavili prvývalcový mlyn v Uhorsku. R. 1854 založili cukrovar s vlastnou železnicou doPalárikova (v kampani zamestnával 620 robotníkov), pri ktorom r. 1865 vznikla aj pálenica a tehelňa. R. 1863 postavili veľký vodný mlyn. Koncom 19. stor. založili úverné a potravné družstvo. R. 1868 si robotníci v cukrovare založili svojpomocný spolok, r. 1881 štrajkovali.

R. 1921 bola dokončená výstavba štvrte Argentína. Pôda veľkostatku Nový Svet, Číky a Kopec bola r. 1921 rozdelená kolonistom zo západného Slovenska. R. 1924-26 obnovili vyhorený cukrovar. Poľnohospodársko-remeselnícky ráz mesta sa nezmenil. Šurany boli centrom revolučného hnutia poľnohosp. robotníkov a maloroľníkov. R. 1926 štrajkovali robotníci v cukrovare. R. 1931-32 tu zorganizovali hladové pochody (vyše 1200 nezamestnaných). Obec bola v rokoch 1938-45 pripojená k Maďarsku.

Počas okupácie bolo slovenské obyvateľstvo perzekuované, pri streľbe na Vianoce r. 1938 zahynula Mária Kokošová. Mesto oslobodila 29.3.1945 Sovietska armáda. Po oslobodení nastal rozvoj a výstavba mesta. JRD bolo založené r. 1949. Do r. 1960 boli Šurany sídlom okresu. Je tu zastúpený priemysel stavebných hmôt (výrobňa Ponitrianskych tehelní), potravinársky (cukrovar, mlyn), elektrotechnický (výroba akumulátorov), nábytkársky, automobilový. Väčšina obyvateľov pracuje v miestnom priemysle a poľnohospodárstve, časť v Nitre a Nových Zámkoch. Šurany majú priznaný štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť