Matrika ŠTÚROVO - Nitra
okres: Nové Zámky
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Štúrovo a Nána (dnes súčasť obce:Štúrovo)
Matriky: narodení: 1734-1895
sobášení: 1734-1895
zomrelí: 1734-1903
Zs
Zsidó anyakönyvi körzet Ostrihom
Önállóan vezetett Matriky:
narodení: 1867-1895
sobášení: 1867-1895
zomrelí: 1867-1895
Obec sa spomína r. 1534 pod názvom Cigerdelen Parkani, r. 1571 Parkan, r. 1773 Párkány, r. 1927 Parka, r. 1948 Štúrovo; maďarsky Párkány.
Štúrovo vzniklo pri predsunutom opevnení dunajského mosta do Ostrihomu, ktorý na novom mieste vybudovali r. 1546 Turci a nazvali ho Džigerdelen Parkany (pevnosť zarývajúca sa do pečene nepriateľa), podľa čoho dostalo aj svoj neskorší názov. R. 1589 zaviedli Turci týždenné trhy. R. 1595 hrad a dedinu dobylo uhorské vojsko, r. 1663 ich vyplienili Turci, r. 1664 cisárske vojsko, r. 1664 cisárske vojsko gen. Souchesa a r. 1683 vojsko Jána Sobieskeho. R. 1696 mala obec 6 domov, r. 1699 200 obyvateľov, r. 1715 38 a 1720 32 domácností.
R. 1724 Štúrovo pvýšili na mestečko s jarmočným právom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a čižmárstvom. R. 1789 malo Štúrovo 112 domov a 838 obyvateľov, r. 1828 159 domov a 1079 obyvateľov. R. 1762 tu postavili kompu, r. 1842 pontónový a r. 1895 železný most. R. 1850 vybudovali železnicu z Bratislavy do Szobu. Koncom 19. stor. založili sporiteľňu, banku, škrobáreň a glejáreň, tehelňu, octáreň, parnú pílu a mlyn, drevosklad a majer.
Začiatkom 20. stor. vzniká organizované robot. hnutie, predstavitelia ktorého sa zúčastnili zjazdu uhorského sociálneho demokratického. Po I. sv. vojne bolo Štúrovo sídlom okresu a colným hraničným prechodom do Maďarska. V prevádzke bola tehelňa, výrobňa poľnohospodárskych strojov, škrobáreň, mlyn. Mesto s okolím trpeli nezamestnanosťou ( v januári 1931 bolo v okrese zaregistrovaných 4000 nezamestnaných). V máji a júni r. 1919 bolo Štúrovo miestom bojov maďarskej Červenej armády s čs. vojskami (demolácia dunajského mosta). Od r. 1921 stát na čele bojov pracujúcich KSČ. Štúrovo bolo jedným z centier revol. hnutia poľnohospodárskych robotníkov (časté štrajky) a maloroľníkov. V 30. rokoch bolo intentívne hnutie nezamestnaných (1930-33 tri hladové pochody). R. 1920 bol v okrese všeobecný štrajk, r. 1924 štrajk mlynárskych robotníkov. R. 1932 zavraždil miestny policajt robotníka J. Kovácsa pri nalepovaní agitačných plagátov. R. 1926 obnovili most cez Dunaj a rozšírili prístav. R. 1938-45 bolo Štúrovo pripojené k Maďarsku. Nemci 22.12.1944 zdemolovali dunajský most. Po trojmesačných bojoch bolo Štúrovo 25.3.1945 oslobodené Sovietskou armádou (padlo okolo 4000 sov. vojakov; 1946 bol zriadený cintorín).
Štátne majetky boli založené r. 1945, JRD r. 1951, ktoré prešlo r. 1961 do ŠM.
V Štúrove bývajú podnes tradičné jarmoky na Šimona a Júdu. V súčasnosti má rozvinutý priemysel stavebných hmôt, textilu, celulózový a papierenský a potravinársky. Okrem toho je v Štúrove riečny prístav. Obyvatelia pracujú v miestnych podnikoch a poľnohospodárstve. Štúrovo má priznaný štatút mesta.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
rímsko-katolícka | |
Sobáš | 1734 - 1895 |
Úmrtie | 1734 - 1903 |
Narodenie | 1734 - 1895 |
Úmrtie | 1867 - 1895 |
Narodenie | 1867 - 1895 |
Sobáš | 1867 - 1895 |