Matrika STUPAVA - Bratislava

Stupava

Obec je doložená z roku 1269 ako Ztumpa, neskôr ako Ztumpa (1271), Ztumpa, Stumpa (1288), Stampha (1314), Stampha (1314), Stompa (1373), Sthomffa aliter Borosthyankew (1528), Stupawa (1773); po maďarsky Stomfa; po nemecky Stampfen.

Osídlenie nastalo v neolite – je tu sídlisko lengyelskej kultúry, eneolitické s kanelovanou keramikou, hromadný nález hrivien zo staršej doby bronzovej, žiarové hroby z doby hallštattskej, pohrebisko z doby laténskej, zvyšky rímskej vojenskej stanice z 2.-3. storočia n. l., slovanské žiarové pohrebisko s keramikou pražského typu zo 6. storočia a pohrebisko z 9.-10. storočia.

Vodný hrad Stupava je doložený z roku 1271. V roku 1280 bol strediskom hradného obvodu. Patril kráľovi, neskôr menil majiteľov. V 17. storočí ho prebudovali na kaštieľ. Obec patrila kráľovi, potom menila majiteľov, v roku 1553 Serédyovcom, od 16. storočia panstvu Pajštún, ktoré malo neskôr sídlo v tunajšom kaštieli.

Od roku 1443 sa obec vyvíjala ako mestečko s trhovým a jarmočným právom, rozšíreným v rokoch 1560, 1610, 1649.

Erb Stupavy zostával zo štiepeného štítu, ktorého pravú polovicu vypĺňal drvič prosa, ľavú pstruh, ale starší z 15. storočia mal šikmo postavený tĺčik vsadený do nádoby, nad ktorou bolo šikmo ležiace ľanové steblo.

Stupava bola sídlom tridsiatkovej stanice a mýta, neskôr pošty. V roku 1553 mala obec 51 port, v roku 1715 mala vinice a 148 daňovníkov, v roku 1828 mala 461 domov a 3374 obyvateľov.

Od 16. storočia tu pracoval pivovar, v 17. storočí papiereň a valcha. Panstvo tu malo majer. Koncom 19. storočia postavili škrobáreň. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, záhradníctvom, predajom kapusty a ovocia najmä v Bratislave.

Od 18. storočia sa v Stupave rozšírila džbankárska a keramická výroba. Začiatkom 20. storočia tu bola založená sociálno-demokratická odborová organizácia poľnohospodárskych robotníkov.

Za I. ČSR bola v obci silná organizácia KSČ (založená v roku 1925). Od roku 1930 tu bola cementáreň, konzerváreň a pálenica. V roku 1938 sa tu konala veľká protifašistická manifestácia. Stupava bola známa pestovaním zeleniny. Rozvinutá bola aj výroba ľudovej keramiky.

JRD (Jednotné roľnícke družstvo) založené v roku 1957 sa zmenilo v roku 1964 na ŠM (Štátny majetok) a JRD Stupava – Mást bolo založené v roku 1957.

Ďalšie podniky: nábytkársky závod (Západonábytok), výrobňa dlaždíc a panelov (Stavohmoty), výrobné družstvo (Avana), STS (strojná a traktorová stanica), štátne rybárstvo, závod štátnych lesov. Vybudovali sa nové štvrte a služby. Časť obyvateľov dochádzala do priemyselných závodov v Bratislave.

Mást

Obec je doložená z roku 1377 ako Mesth, neskôr ako Masth (1448); po maďarsky Maszt.

Obec patrila panstvu Borinka. V 16. storočí sa tu usadili chorvátski osadníci. V roku 1553 mala obec 18 port, v roku 1715 mala vinice, krčmu a 42 daňovníkov, v roku 1828 mala 104 domov a 749 obyvateľov. Boli známi pestovaním kapusty. Po roku 1918 obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve a priemyselných podnikoch v Stupave. V roku 1953 bola obec pripojená k Stupave.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť