Matrika STREČNO - Bytča
okres: Žilina
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Strečno, Mojšova Lúčka (dnes súčasť obce: Žilina), Stráňavy
Matriky: narodení: 1789-1895
sobášení: 1789-1918
zomrelí: 1789-1896
Index: narodení: 1789-1870
Staršie záznamy sa nachádzajú v matrikách rím. kat. farského úradu Varín
Na území dnešnej obce Strečno boli sídliskové nálezy púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu, slovanské sídlisko z 9.-11. storočia, stredoveká pevnôstka. Hradná provincia sa spomína okolo roku 1300, v roku 1321 ako tunajšie mýto. V roku 1384 obec bola sídlom strečnianskej (žilinskej) župy, ku ktorej patrili hradné panstvo Strečno, Žilina, hradné panstvá Lietava, Starý hrad, Budatín. Názov obce je doložený z roku 1300 ako Strechun, z roku 1321 ako Strechen, z roku 1358 ako Strychen, z roku 1384 ako Castrum Strechyn, z roku 1438 ako Streczen, Streczan, z roku 1598 ako Ztrechen Waralya, z roku 1773 ako Strečan, z roku 1786 ako Strečno, maďarsky Sztrecsnó, Sztrecsény. Začiatkom 14. storočia bolo Strečno majetkom Matúša Čáka, potom kráľovským majetkom, koncom 14. storočia ho dostal kališský palatín Sandzivoj, po ňom opäť kráľ. Začiatkom 16. storočia mal hrad v zálohu Burian zo Svetlova. Ďalšími majiteľmi boli Mikuláš Kostka zo Sedlca, Desszewffyovci, v roku 1601 Wesselényiovci, koncom 17. storočia Esterházyovci. Hradné panstvo sa rozdelilo na dve, neskôr na tri časti zo sídlom správy v Žiline (Esterházyovci), Tepličke nad Váhom (Löwenburg, Windischgrätz), Gbelanoch (Serényi, Majláth). Panstvo tvorili Žilina, Oškerda, Strečno, Mojš-lúčka, Stráňany, Turo-Tri Dvory, Poluvsie, Teplička nad Váhom, Gbelany, Ilové, Porúbka, Tižina a neskôr založené Lutiše. Spor o obce, založených valachmi panstva Budatín na pôvodnom území panstva Strečno (v chotári obce Krásno nad Kysucou) v 17. storočí bol rozhodnutý v prospech panstva Strečno. Boli to obce Čadca, Raková, Staškov, Podvysoká, Zákopčie, Svrčinovec, Čierne Skalité. Obec pod hradom je doložená z roku 1321. Patrila hradu Strečno, časť zemianskym rodinám Hranostajovcov, Ráčayovcov. V roku 1598 mala obec 35 domov, v roku 1720 mala 24 daňovníkov, v roku 1784 mala 76 domov, 92 rodín a 336 obyvateľov, v roku 1828 mala 70 domov a 731 obyvateľov. Zaoberali sa prácou v lesoch a spracovávaním dreva a pltníctvom. Po roku 1918 sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. Dňa 24. 8. 1944 zatarasili partizáni železničný tunel pri Strečne. Počas SNP od 31. 8. 1944 došlo pod hradom k prudkým bojom, v ktorých sa osobitne vyznamenala jednotka francúzskych partizánov. Obec bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy.
Zlatné - osada, ktorá sa spomína od roku 1598, keď mala 3 domy.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
rímsko-katolícka | |
Úmrtie | 1789 - 1896 |
Narodenie | 1789 - 1870 |
Narodenie | 1789 - 1895 |
Sobáš | 1789 - 1918 |