Matrika ŠTÓS - Košice

Prvá zmienka o obci je z roku 1341 Hegalya. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne:1407 Heegalia, 1427 Hegalya, 1449 Stoss, 1808 Sstoss. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Stoósz.

Obec patrila pod Abovsko-turniansku župu, okres Moldava nad Bodvou, Košický kraj. Po roku 1960 sa obec začlenila pod okres Košice – vidiek, Východoslovenský kraj.

Obec sa vyvinula zo starej slovenskej baníckej osady. Doložená je 1341 ako majetok miestnych pánov a slobodných ťažiarov. Časť patriacu prepošstvu v Jasove obsadili 1407 Smolníčania. Roku 1427 majetok Jána Baglosa zdanili 4 portami, 1449 predal Ján Kistner zo Štítnika svoju časť spišským kartuziánom. František Rákoczi II. udelil obci výsady slobodného banského mesta. V erbe mal tri krížiky na trojvrší, nad ktroými boli skrížené banské kladivá prepletené písmenom S. Tunajší cech mediarov mal celouhorské výsady. V Štósy sa ťažilo aj striebro, v 18. storočí produkovali 3 hámre 5 tisíc centov železa ročne. V roku 1827 tu založili najväčšiu továreň na nože v Uhorsku. Obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch. Silné robotnícke pohyby boli už 1849, začiatkom storočia vzniká organizované robotnícku hnutie (1917 a 1918 štrajk).

Za I. ČSR ( Československej republiky ) okrem baníctva a výroby nožov pracovali obyvatelia i v lesoch . Na čele bojov pracujúcich stála KSČ a Červené odbory. Roku 1924 štrajk kovorobtníkov. Počas SNP na okolí operovali partizánske skupiny. Pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci. Obyvatelia pracujú v miestnom závode Sandrik (výroba nožov) a v lesnom hospodárstve.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť