Matrika STARÝ TEKOV - Nitra

Obec Starý Tekov bola osídlená už v neolite. Je tu archeologicky doložené sídlisko s kanelovanou keramikou, opevnená osada maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, sídlisko z doby hallštattskej, žiarový hrob, slovanské hradisko z 9. storočia, zvyšky románskeho kostola s radovým pohrebiskom z 11. storočia.

Obec je doložená od r. 1075 ako Bors, Borsu, neskôr Bors (1124), Burs (1208), Bors (1209), Suburbium castri de Bors (1240), Boors (1287), Burs (1316), Bors (1318), Nagh Barss (1516), Starý Tekow (1773), maď.Óbara, nem. Alt Barsch.
Obec patrila poddaným hradu Tekov, doloženom v Anonymovej kronike. Zemný hrad sa spomína v r. 1075 pri Hrone a Pereci. Patril kráľovi a stal sa sídlom kráľovskej správy, neskôr sídlom župy. V r. 1272 sa stal šľachtickým majetkom a zanikol. V 14. storočí pripadli majetky hradu Tekov panstvu Levice. V r. 1156 je doložený archidiakonát, fara s kostolom sv. Martina a Peter, prvý známy tekovský župan. V r. 1240 získala obec mestské výsady pre nemeckých a uhorských hostí napriek týmto sa nevyvinula na mesto. Začiatkom 14. storočia získal Starý Tekov ostrihomské arcibiskupstvo, v r. 1388 ho kúpilo panstvo Levice. V 16. storočí bol rozdelený na Kostolný a Veľký Tekov, od r. 1601 vystupuje pod terajším menom. V r. 1608-09 sa tu konali synody reformovanej cirkvi. V r. 1663 tu tri dni táborili a pustošili Turci.
V r. 1697 je doložený cech mäsiarov. V r. 1534 mala obec 24 port vo Veľkom Tekove a 13 port v Kostolnom Tekove. V r. 1601 mala 56 domov, faru, 3 mlyny, v r. 1720 mala 18 daňovníkov, v r. 1828 mala 111 domov a 777 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Zamestnanie obyvateľov sa nezmenilo ani po r. 1918. Značné bolo sezónne vysťahovalectvo.
Už pred SNP sa organizovala v okolí obce partizánska činnosť, do SNP sa zapojilo veľa obyvateľov.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť