Matrika STARÁ BYSTRICA - Bytča

STARÁ BYSTRICA, Ó-BESZTERCE BY
okres: Čadca
R..kat. farský úrad
Farský obvod: Stará Bystrica, Klubina, Radôstka; do r.:1788 Lutiše (okres: Žilina) a Riečnica (dnes súčasť obce: Nová Bystrica}; do r.:1789 Nová Bystrica
Matriky: narodení: 1689-1895
sobášení: 1698-1907
zomrelí: 1700-1894
v matrikách sa nachádzajú ešte sporadické záznamy a z obce Krásno nad Kysucou.
Záznamy z obce: Radôstka a 18. stor.közepéig sa nachádzajú v matrikách rím. kat. farského úradu Varín (okres: Žilina).

Zs
Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Stará Bystrica, Budatínska Lehota (dnes súčasť obce: Kysucké Nové Mesto), Dunajov; Harvelka, Nová Bystrica, Oselnica, Riečnica a Vychylovka (dnes súčasť obce:Nová Bystrica), Klubina, Kysucký Lieskovec, Lodno, Radôstka; Žilina z okresu: Lutiše, Terchová a Varín
Matriky: narodení: 1841-1895
sobášení: 1855-1895
zomrelí: 1841-1895, 1937, 1939

Obec sa spomína od roku 1662 ako Vetus Besztercze, neskôr od roku 1773 ako Bistrice, od roku 1808 ako Stará Bystrica; maďarsky Óbeszterce. Vznikla valaskou kolonizáciou v 1. polovici 17. storočia. Patrila panstvu Strečno. V roku 1784 mala 390 domov a 2264 obyvateľov, v roku 1828 mala 389 domov a 2751 obyvateľov. Zaoberali sa chovom oviec a spracúvaním dreva. V roku 1767 tu postavili železiareň, zanikla koncom 18. storočia. Po roku 1918 sa obyvatelia živili okrem prác v lesoch sezónnymi poľnohospodárskymi prácami, menej drotárstvom, podomovým obchodom a tkáčstvom. Začal sa rozvíjať drevársky priemysel. Vznikli tu píly, mlyny a valchy. Pôsobila tu partizánska skupina Morského, Jefremova a Jaromova. Nemci zavraždili 9. 1. 1945 jedenásť účastníkov SNP. Počas bojov v apríli 1945 obec z väčšej časti (142 domov) vyhorela. Časť obyvateľov sa presťahovala do obce Rovinka pri Bratislave. V roku 1953 sa od obce odčlenila osada Harvelka. Obyvatelia pracovali v priemyselných podnikoch na okolí a v českých krajoch.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť