Matrika SPIŠSKÉ VLACHY - Levoča

Prvá písomná zmienka o obci Spišské Vlachy sa datuje do roku 1243, kedy sa nazývala Olazi. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1258 je písomne doložený názov Olozy, z roku 1270 Latina Villa, z roku 1283 Olosci, z roku 1328 Wallendorff, z roku 1337 Villa Latina vulgariter Olazy, z roku 1786 Wlahi, z roku 1808 Wlachy, z roku 1920 Spišské Vlachy. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Szepesolaszi.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Východoslovenský.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec sa spomína v roku 1243. Podľa privilégia z roku 1273 mali obyvatelia rovnaké výsady ako spišský Nemci. Fara vyhlásená za kráľovskú bola podriadená ostrihomskému arcibiskupovi. Obec patrila v roku 1317 do Spoločenstva spišských Sasov a vyvíjala sa ako mestečko, v roku 1404 Žigmund daroval tunajšej fare obec Kolinovce. V erbe malo hlavu sv. Jána Krst. V roku 1412 – 1772 bolo mestečko založené Poľsku, v roku 1778 – 1876 patrilo do provincie XVI. spišských miest, potom boli mestom so zriadeným magistrátom. V roku 1850 – 1860 sídlom slúžnovského úradu. Do 18. storočia sa v chotári dobývala medená ruda a pracovala medená huta. Koncom 18. storočia tu bol významnejší farbiarsky cech. V roku 1828 žilo v meste 3250 obyvateľov a 71 remeselníkov. Od roku 1871 časť obyvateľstva zamestnáva železnica, pracovali aj ako kamenári na Drevníku. V roku 1876 založili Spišskovlašskú-krompašskú sporiteľňu, tehelňu, neskôr parnú pílu. Obec silne poškodil požiar v roku 1924.

Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa obyvatelia popri poľnohospodárstve zaoberali remeslami, pracovali na píle a v tehelni. Počas SNP pôsobili na okolí partizánske skupiny.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť