Matrika SPIŠSKÁ STARÁ VES - Levoča
okres: Poprad
Rím.kat.farský úrad .
Farský obvod: Spišská Stará Ves a do r.:: 1844 Lysá nad Dunajcom
Matriky: narodení: 1762-1895
sobášení: 1762-1895
zomrelí: 1762-1895
Zs
Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Spišská Stará Ves, Červený Kláštor; Hágy a Reľov (dnes súčasť obce:Reľov), Javorina , Podspády (dnes súčasť obce:Ždiar), Lechnica, Lysá nad Dunajcom, Majere, Matiašovce, Osturňa, Poprad, Slovenská Ves, Spišské Hanušovce, Veľká Franková (dnes súčasť obce: Franková); Spišská Nová Ves z okresu: Čierna Hora (dnes súčasť obce: Nálepkovo), Vojkovce; Stará Ľubovňa z okresu: Ďurková, Haligovce, Kremná, Stráňany, Veľká Lesná a Veľký Lipník
Matriky: narodení: 1850-1941
sobášení: 1850-1942
zomrelí: . 1850-1928
Obec sa spomína v rokoch 1272 – 1290. Obec je doložená z roku 1326 ako Owfalw, Oufalw neskôr ako Antiqua Villa (1330), Ofalu (1344), Antiqua Villa, Aldendorf (1382), Stará Wes (1808); maďarsky Ófalu, Szepessófalu; nemecky Altedorf. Magister Kokoš dal obec v 13. storočí do zálohu spišskému županovi Viliamovi Drugethovi. V 14. storočí bola dosídlená, v roku 1330 richtár Fridrich predal dedičné richtárstvo panstvu kartuziánov z Červeného kláštora a v roku 1337 im Drugeth daroval celú obec
V roku 1423 sa v mestečku stretli uhorskí kráľ Žigmund a poľský Vladislav, v roku 1474 tu uzavreli mier Matej Korvín a Kazimír Jagellovský. V rokoch 1431 a 1433 Spišskú Starú Ves na krátky čas obsadili husiti. Mesto bolo centrom Zamaguria, a hoci bolo poddanské, v roku 1494 dostalo právo konať týždenné trhy. Ladislav Rákóczi vymohol v roku 1655 od panovníka potvrdenie práva konať nedeľné týždenné trhy a 4 výročné jarmoky.
V rokoch 1710 – 11 mesto postihla morová epidémia. V rokoch 1774 – 1876 bolo začlenené do Provincie XVI. spišských miest. V roku 1787 malo 127 domov a 881 obyvateľov, v roku 1828 malo 161 domov a 1156 obyvateľov, z toho 7 remeselníkov. V 1. polovici 19. storočia bolo strediskom plátenníctva, ale obyvatelia sa živili hlavne poľnohospodárstvom. V roku 1877 úplne vyhorelo. Od roku 1704 bolo majetkom kamaldulov z Červeného kláštora, v roku 1820 majetkom grécko - katolíckeho biskupstva v Prešove.
Po roku 1848 biskupstvo predávalo bývalé panské majetky, ktoré kúpili najmä obyvatelia Šromoviec (Poľsko). V roku 1918 ho dvakrát obsadilo poľské vojsko.
Za I. ČSR mala Spišská Stará Ves charakter upadajúceho provinčného mestečka. Sídlom okresu bola až do roku 1960. Po vypuknutí SNP sa na okolí vytvorili viaceré partizánske jednotky. Oddiel Magura mal spojenie s poľskými vlastencami. Obyvatelia podporovali partizánov. Oslobodili ju 27. 1. 1945 sovietske vojská a 1. československého armádneho zboru. Od roku 1945 nastal rozvoj obce. Vyrástli moderné budovy, vznikli podniky (Tatrasvit, Obnova – Vkus podnik MP – Tatranský podnik MP). Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Poprade, Svite, Matejovciach a rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Spišská Stará Ves mala priznaný štatút mesta.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
| Úmrtie | 1762 - 1895 |
| Sobáš | 1762 - 1895 |
| Narodenie | 1762 - 1895 |
| židovská | |
| Sobáš | 1850 - 1942 |
| Úmrtie | 1850 - 1928 |
| Narodenie | 1850 - 1941 |