Matrika SPIŠSKÁ NOVÁ VES - Levoča

SPIŠSKÁ NOVÁ VES IGLÓ L
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Spišská Nová Ves a do r.:: 1870 Novoveská Huta (dnes súčasť obce:Spišská Nová Ves)
Matriky: narodení: 1626-1895
sobášení: 1736-1870, 1883-1895 (1844-1886 csak szlov. templom)
zomrelí: 1758-1895
Index: narodení: 1800-1881
zomrelí: 1852-1881
Akvek: vojenské osoby:
narodení: 1852-1870
sobášení: 1852-1870
zomrelí: 1852-1870

Ag
Evanjelický farský úrad
Farský obvod: Spišská Nová Ves, Harichovce, Hnilčík, Hnilec, Markušovce, Rudňany, Smižany
Matriky: narodení: 1783-1895
sobášení: 1783-1896
zomrelí: 1783-1895
Index: narodení: 1783-1853
sobášení: 1783-1850
zomrelí: 1783-1850

Zs
Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Spišská Nová Ves, Betlanovce; Čepanovce a Markušovce (dnes súčasť obce: Markušovce), Dravce; Hadušovce a Spišské Tomášovce (dnes súčasť obce:Spišské Tomášovce), Harichovce, Hnilec, Hrabušice, Iliašovce, Kluknava, Krompachy, Letanovce, Levoča, Lieskovany, Michaľany (okres: Trebišov), Odorín, Poráč, Rudňany, Smižany, Spišský Hrušov, Spišský Štvrtok, Stratená (okres: Rožňava), Závadka; Poprad z okresu: Hranovnica, Huncovce, Kišovce (dnes súčasť obce: Hôrka), Kravany, Lučivná, Machalovce (dnes súčasť obce: Jánovce), Spišské Bystré, Spišský Štiavnik, Vikartovce a Vydrník; Stará Ľubovňa z okresu: Čirč a Kamienka
Matriky: narodení: 1852-1919, 1933-1942
sobášení: 1866-1919, 1933-1946
zomrelí: 1857-1919

Prvá písomná zmienka o Spišskej Novej Vsi je z roku 1268, kedy sa nazývala Nova Villa. Názov mesta je doložený z roku 1279 ako Igloszasza, z roku 1297 ako Igluhaza, z roku 1312 ako Iglo, z roku 1380 ako Iglow al. n. Nova Villa, z roku 1399 ako Newendorf, z roku 1412 ako Neudorff, z roku 1416 ako Nova Civitas alias Iglo, z roku 1508 ako Iglovia, z roku 1786 ako Nowa Wes, z roku 1920 ako Spišská Nová Ves; maďarsky Igló; nemecky Zipser Neudorf, Neudorf; latinsky Iglovia. Spišská Nová Ves bola administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Východoslovenský.

Sídlisko eneolitné a z doby velkomoravskej. Spišská Nová Ves sa prvý raz spomína v roku 1268. Slovenská obec tu však vznikla najneskôr v 12. stor. a bola pomenovaná podľa úzkej a dlhej zástavby Iglov. V 13. stor. v tesnej blízkosti založili nemeckí kolonisti novú obec, Novú Ves. V 2. pol. 13. stor. obe obce splynuli a aj slovenská časť obce mohla využívať výhody účasti v Spoločenstve spišských Sasov, zaručené privilégiom Štefana V. z roku 1271. V 14. stor. sa z obce vyvinulo významnejšie mestečko s trhovým právom. Erb mesta pôvodne pozostával z trojvŕšia, na bočných kopcoch boli kladivká, zo stredného vyrastali tri ruže, ale od 16. stor. z vázy, do ktorej boli vsadené ruže. V roku 1412-1772 založil mesto kráľ Žigmund Poľsku. V politickom živote z opozície voči Levoči. Spišská Nová Ves nadržiavala Kežmarku. V zápase o trón medzi Ferdinandom I. a Jánom Zápoľským bola na strane Zápoľského. V 18. stor. bola najväčším z 13 miest založených v Poľsku. Po reinkorporácii do Uhorska v roku 1772 sa postavila na ich čelo. V roku 1778 až do zrušenia v roku 1876 sa stala sídlom Provincie XVI spišských miest a od 1876 mala postavenie banského mesta. Sídlom okresu bola od roku 1872. Hospodársky vývoj predurčila okolnosť, že mesto malo obrovský chotár s bohatstvom lesov, rúd a s nedostatkom ornej pôdy. Množstvo baní na meď, železo a striebro, hút a hámrov vzniklo v chotári už v 14. storoči. Významnými banskými lokalitami boli Grälta, Knôla a Hnilec. Mesto sa dostávalo do častých majetkových sporov s Marássyovcami, Smižanmi, Iliašovcami a Levočou. V roku 1599 je písomne doložená huta v Havranej doline. V 14. a 15. stor. preslavilo Spišskú Novú Ves zvonolejárstvo. Dielňa Majstra Konráda a jeho nástupcov Vayglovcov a Wagnerovcov vyrábala zvony a bronzové krstiteľnice pre Spiš a pre ostatné Uhorsko, Malopoľsko, dokonca pre český Vyšehrad. Najstarší známy cech bol kováčsky (1439). Z ostatných remesiel boli významnejší farbiari, kolári, kordovanníci, kotlári, kožušníci, remenári, tkáči a súkenníci. Baníctvo a hutníctvo kvitli najmä v 18. a 1. pol. 19. stor. V roku 1759 tu boli nepokoje baníkov. Od polovice 19. stor. tunajšie baníctvo postupne vytláča konkurencia susedných oblastí (Rudňany, Gelnica). V roku 1828 malo mesto 6170 obyvateľov, z toho 287 remeselníkov. Najstarším priemyselným podnikom bola mestská papiereň. Pracovala od roku 1676 do konca 19. storočia. Významný bol závod na kameninu, v prevádzke bol v rokoch 1812-1869. V roku 1827 vznikla manufaktúra na spracovanie antimónu, modrej skalice, neskôr olejkáreň a mechanická tkáčovňa. V roku 1860 vznikla spoločnosť Spišskonovoveský valcový mlyn. Rozvoj priemyslu urýchlilo vybudovanie železničnej trate Košice-Bohumín v roku 1871. Vznikla továreň na drevené krabice, ťažba a výroba sadry, parná farbiareň (1869), továreň na poľnohospodárske stroje, škrobáreň (1878), hámre na motyky, tkáčovňa (1883) a poľnohospodársky liehovar (1884). V roku 1894 vznikla elektráreň, neskôr tehelňa, konzerváreň (1907) a v roku 1917 veľká parná píla. Od konca 19. stor. je Spišská Nová Ves železničným uzlom so železničnými dielňami (1908). V roku 1845 tu bola založená Sporiteľna XVI spišských miest, 1872 Spišskonovoveský úsporný a úverný ústav. Začiatkom 20. stor. vznikol robotnícky vzdelávací spolok Snaha, politická a odborárska organizácia sociálnej demokracie.

V rokoch predmníchovskej ČSR a klérofašistického slovenského štátu sa ekonomicko-sociálny ráz mesta nezmenil. Zostalo hospodárskym, obchodným a peňažným centrom okolia, v prevádzke bolo niekoľko menších priemyselných podnikov. Mnohé z nich však zápasili s ťažkosťami a často zastavovali alebo obmedzovali výrobu. To zhoršovalo výhliadky obyvateľstva mesta a okolia na prácu. Spišská Nová Ves sa stala jedným z centier revolučného hnutia na Spiši. V roku 1919 štrajkovali železničiari, v 1920 sa tu zišla župná konferencia sociálnej demokracie a prihlásila sa k marxistickej ľavici, do generálneho decembrového štrajku v 1920 sa zapojili robotníci viacerých miestnych podnikov i poľnohospodárski robotníci. V Spišskej Novej Vsi sídlil OV KSČ. Pri bombardovani Spišskej Novej Vsi maďarským letectvom 24.3.1939 zahynulo 13 ľudí. Aktivita komunistov neprestala ani po prechode strany do ilegality. Spišská Nová Ves sa stala jedným z centier odporu na Spiši. Do mestečka vnikli 1.9.1944 partizáni a zo zásob tunajšej posádky vyzbrojili obyvateľstvo. V blízkosti mestečka sa odohrali tuhé boje s nemeckými fašistickými vojskami. Mesto oslobodili 27.1.1945 vojská 4. ukrajinského frontu a 1. československého armádneho zboru v ZSSR. Prudký vzrast priemyslu nastal po vojne. V roku 1949 sa stala Spišská Nová Ves sídlom podnikového riaditeľstva Železorudných baní. Tu mal riaditeľstvo Východoslovenský geologický prieskum, n.p. V roku 1950 otvorili prvý nábytkársky podnik na východnom Slovensku Nový domov. V tom istom roku dali do prevádzky moderný mlyn. Od roku 1950 úplne zrekonštruovali a zmodernizovali niektoré staršie závody a prevádzky (Slovenské škrobárne, Lokomotívne depo). V roku 1969 otvorili závod textilného priemyslu Tatrasvit. Vybudovali sa nové sídliská, sociálne, kultúrne a športové zariadenia, služby. Pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej správy o meste bol mu 1968 udelený Rad práce. Spišská Nová Ves má priznaný štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť