Matrika SNINA - Prešov

Od 14. storočia sa obec vyvíjala ako zemepanské mestečko panstva Humenné (Drughetovci). Obec je doložená z roku 1364 ako Scynye, neskôr ako Zynna (1451), Sinna (1773), Snina (1808); po maďarsky Szinna.

V roku 1487 sa v nej spomína kláštor baziliánov. Neskoršie boli zemepánmi Dernáthovci, Csákyovci, Rollovci, od roku 1862 tu mali majetky Ocskayovci. V 20. storočí vlastnili tunajšie majetky Benyovszkovci. Od 2. polovice 17. storočia sa mestečko vyľudňovalo. V roku 1715 bolo zo 62 domácností obývaných iba 30.

V 2. polovici 18. storočia postavili Rollovci železné hámre. Snina v roku 1787 mala 195 domov a 1430 obyvateľov, v roku 1828 mala 294 domov a 1947 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, prácou v lesoch, šindliarstvom, hrnčiarstvom a pálením uhlia.

Okolo roku 1820 tu pracovala vysoká pec a píla. V roku 1876 sa Snina stala sídlom slúžnovského obvodu.

V roku 1919 obyvatelia manifestačne vystúpili na podporu Slovenskej republiky rád. Pracovali na svojich hospodárstvách a parnej píle, zaoberali sa drevorubačstvom a hrnčiarstvom.

V roku 1930-33 obec postihol hlad a vysťahovalectvo. KSČ viedla hlavne boje maloroľníkov, v roku 1920 štrajk poľnohospodárskych robotníkov, v roku 1922 drevorobotníkov, v roku 1937 piliarskych a lesných robotníkov, v 30. rokoch boje nezamestnaných (v roku 1932 hladové pocho­dy). V auguste a septembri 1944 sem prichádzali partizánske skupiny z Poľska, v septembri 1944 prešla časť vojakov z východnej armády k partizánskej skupine Sergej.

Mesto oslobodila Sovietska armáda 25. 11. 1944. V roku 1949 sa začala výstavba strojárenského závodu Vihorlat, prevádzka sa zača­la v roku 1951. Vybudovalo sa nové sídlisko, sociálne a kultúrne zariadenia, služby.

Do roku 1960 bolo mesto sídlom okre­su. Väčšina obyvateľov pracovala v závode Vihorlat, časť v Humennom. Niektorí ešte hospodárili súkromne alebo pracovali na miestnom ŠM (Štátnom majetku). Snina mala priznaný štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť