Matrika SLOVENSKA ĽUPČA - Banská Bystrica

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1250 pod názvom Lypcsa. Neskôr sa názov obce menil na Lyppcha (1255), Lipcse, Lipche (1263), Lypsche (1272), Lypche Solienses (1361), Lypcz Sclavonicalis (1516), Thotlypcha (1524), Lipcza Slowenska (1663), Tóth – Liposche (1786), Lupča (1908), Slovenská Ľupča, Zvolenská Ľupča (1920).

Kráľovský hrad sa spomína už v roku 1250. Jeho územie bolo od roku 1255 vymedzené od teritória Banskej Bystrice, v roku 1379 od Ľubietovej a 1380 od Brezna. Bol strediskom panstva, ktoré tvorili mestečká: Slovenská Ľupča, Poniky, dediny Ľupčianska Ulica, Šalková, Priechod, Podkonice, Hiadeľ, Lučatín, Medzibrod, Brusno, Svätý Ondrej nad Hronom, Ráztoka, Nemecká, Dubová, Zámostie, Jasenie, Predajná, Lopej, Dolná a Horná Lehota a Valaská. Pod priamu správu panstva nepatrili drevorubačské, uhliarske a želiarske osady, ktoré na jeho území zriadila v 16. - 18. storočí Banská komora. Panstvo bolo do roku 1424 a 1546 - 1572 korunným, 1424 -1490 a 1531 -1546 majetkom kráľovien, 1672 - 1848 komorským, ináč vo vlastníctve alebo zálohovej držbe šľachticov (Dóczyovci, Rubigallus, Tribel, Széchyovci, Wesselényi).

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, v 15.-16. storočí chovom oviec, potom znovu poľnohospodárstvom, ktorého rozvoj bol od roku 1672 silne brzdený nárokmi Banskej komory na roboty (furmanky pre bane a huty). Lesy si najmä od roku 1563 rezervovala Banská komora pre potreby svojich podnikov. Pri hrade bola až do roku 1850 obora (od 17. storočia danielia zver). Po rozpade panstva bol na hrade 1873 zriadený sirotinec. Počas SNP tu povstalci väznili fašistov.

Podhradská osada dostala v roku v roku 1340 okrem usadlostí pri priechodskom chotári (Ľupčianska ulica) výsady mestečka podľa krupinského práva. Panstvu bola povinná dovozom vína, údržbou obory a platením cenzu. Slovenská Ľupča mala v erbe orla s gloriolou okolo hlavy, symbol svätého Jána Ev. a v roku 1582 dostala právo používať červený vosk.

V roku 1828 mala 180 domov a 1301 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a remeslami (najmä obuvníctvom, stolárstvom, debnárstvom a nožiarstvom). Popri panskom pivovare a tehelni bola v obci v rokoch 1711 - 1918 papiereň, ktorá vyrábala najmä baliaci papier a lepenku. Po roku 1918 tu bola továreň na nábytok, bryndziareň, píla, továreň na nože, tehelňa, výrobňa farieb, podnik pre modrotlač. Zo mzdových bojov robotníkov bol najvýznamnejší trojmesačný štrajk nožiarov v roku 1937.

Obyvatelia pomáhali partizánom a aktívne sa zapojili do SNP. Po ústupe z Turca sa tu reorganizovala 5. tanková skupina povstaleckej armády. Fašisti tu 24. decembra 1944 popravili dvoch partizánov. Obec bola oslobodená 25. marca 1945 vojskami 2. ukrajinského frontu a rumunskej armády. Po oslobodení sa našli v chotári obce masové hroby. Po roku 1945 nastal všestranný rozvoj obce a rýchly vzrast počtu obyvateľov. Bola postavená nová píla, založené Družstvo slovenskoľupčianskych nožiarov (zaniklo v roku 1953). Od roku 1956 je v Slovenskej Ľupči podnik Biotika (výroba antibiotík). JRD bolo založené v roku 1951. Obyvatelia pracujú v miestnych podnikoch , v priemysle v Banskej Bystrici a na okolí, časť v poľnohospodárstve.

Ľupčianska Ulica
Pred rokom 1340 bola súčasťou Slovenskej Ľupče. V roku 1340 sa osamostatnila pod názvom Ulcha, neskôr Lipesentca (1863), Ľupčianska Ulica (1920). V rokoch 1340 - 1848 bola zvyškom podhradskej osady, na ktorú sa nevzťahovali privilégiá mestečka Slovenská Ľupča. Patrila Ľupčianskemu panstvu. Od 17. storočia tu pracoval mlyn, od roku 1788 do polovice 19. storočia erárna papiereň, ktorú viedli majstri Halleriovci.