Matrika SLÁDKOVIČOVO - Bratislava

Názov obce je doložený z roku 1326 ako Gyozyg, z rokov 1332-7 ako Dyosec, z roku 1376 ako Dyosug, z roku 1401 ako Dyozegh, z roku 1773 ako Dioszegh, z roku 1920 Veľký Dioseg, z roku 1927 Velký Diosek, z roku 1948 Sládkovičovo; po maďarsky Magyardiószeg. Sládkovičovo bolo administratívne začlenená pod Bratislavskú župu; pred rokom 1960 pod okres Galanta, kraj Bratislava; po roku 1960 pod okres Galanta, kraj Západoslovenský.
Osídlenie v neolite — sídlisko valutovej a íengyelskej kultúry, eneolitické sídlisko a kostrové pohrebisko skrčencov čačianskej kultúry (kultúra zvoncových pohárov), hroby skrčencov únětickej a maďarovskej kultúry, mohylník zo strednej doby bronzovej, chaty z doby hallštattskej a laténskej, germánske sídlisko a žiarové pohrebisko z 1. —2. stor. n. l., staromaďarské kostrové hroby z 10. storočia.
Obec sa spomína v roku 1326. V 14. storočí patrila Dudvagyovcom, Dudogszeghiovcom, Orosovcom, v 15. storočí Dudvaszeghiovcom, v 16. storočí klariskám z Bratislavy, koncom 18. storočia náboženskej základine, ktorá ju predala Esterházyovcom. Koncom 19. storočia mali tu majetky Zichyovci. V roku 1553 mala obec 22 port, v roku 1720 45 daňovníkov, v roku 1828 mala 204 domov a 1465 obyv. Od 19. storočia sa vyvíjala ako mestečko s jarmočným právom. V roku 1868 založili tunajší cukrovar, v roku 1912 šľachtiteľskú stanicu. Začiatkom 20. storočia sa začalo organizovať robotnícke hnutie, v roku 1906 štrajkovali robotníci z cukrovaru. Za predmníchovskej ČSR patrilo Sládkovičovo k centrám revolučného robotníckeho hnutia vedeného KSČ. Na jeho čele boli poľnohospodárski robotníci — štrajky 1920, 1921, 1926, 1927, 1928, 1929 a neskôr. V rokoch 1922 a 1926 štrajkovali robotníci z cukrovaru, v rokoch 1923 a 1924 z mly­na, v roku 1932 stavební robotníci. V 30. rokoch intenzívne hnutie nezamestnaných, protiexekučné hnutie, ak­cie za vytvorenie jednotného frontu na obranu re­publiky, proti fašizmu atď. Obec bola v rokoch 1938—45 pripojená k Maďarsku. K podstatnejšiemu rozvoju dochádza po roku 1945. V roku 1947 sa do Sládkovičova prisťahovalo okolo 140 slovenských rodín z Pitvároša. JRD bolo založené v roku 1950; v roku 1952 vybudované ľanárske a konopárske závody, v roku 1954 závod organických hnojív, v roku 1960 bolo založené meliorač­né družstvo. Obyvatelia pracujú väčšinou v miestnych závo­doch a JRD, časť v Galante a Bratislave.

Malý Diosek: Osadu založenú v roku 1505 zničili začiatkom 18. storočia za Rákócziho povstania, v roku 1785 sa spo­mína ako samota. V rokoch 1785—86 v rámci jozefínskych pokusov o rozdelenie majerov sedliakom sa tu usadi­li osadníci z Porýnska a Vestfálska. Kolónia sa začiatkom 19. storočia osamostatnila na obec s vlastným richtá­rom. V roku 1828 mala 48 domov a 419 obyvateľov. Za I. ČSR to bola poľnohospodárska obec, v roku 1943 bola pripojená k Sladkovičovu.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť