Matrika ŠAĽA -

Šaľa bola osídlená už v praveku. Na území mesta bola nájdená čelová kosť neandertálca. Je tu archeologicky doložené neolitické sídlisko volútovej kultúry, eneolitické sídlisko a pohrebisko čačianskej kultúry, pohrebisko skrčencov nitrianskej skupiny a sídlisko maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, sídlisko hallštattské a laténske, žiarové pohrebisko z 2.–3. storočia, veľkomoravské kostrové pohrebisko z 9. storočia a slovanská osada z 10.–11. storočia.

Starobylá obec sa vyvinula na starom slovanskom osídlení. Je doložená z r. 1002 ako Sala. Neskoršie doložené názvy sú: utraque Sala (1251), Sallya (1773), Šaľa nad Váhom (1920), Šaľa (1945), maď. Sellye. Obec patrila Nitrianskemu hradu, v 11.–12. storočí časť kláštoru na Panónskej hore, od r. 1251 do 16. storočia premonštrátorskému kaštieľu v Znieve. V r. 1534 Šaľu obsadil veliteľ hradu Šurany Nyári, v r. 1548 ju vrátil premonštrátorom. V r. 1554 ju zálohovali rodinám Pogányiovcov a Illésovcov , v r. 1563–1586 patrila jágerskému biskupovi, od r. 1586 jezuitom, v r. 1773 študijnému fondu. V r. 1776 patrila komore, ktorá ju prenajala Serionemu . V 11.–12. storočí bol v Šali kláštor benediktínov, v 13.–16. storočí kláštor premonštrátorov, v r. 1597–1615 a 1637– 773 kláštor jezuitov.

V r. 1241–1242 obec zničili Tatári, v 13. storočí tu bol opevnený kláštor, neskoršie protiturecká pevnosť. V r. 1529, 1530, 1541 a 1599 Šaľu vyplienili Turci.

V r. 1661 sa Šaľa stala mestečkom, v r. 1692 dostala právo konať týždenné trhy a krajinský trh. V erbe mala lemeš medzi dvoma pšeničnými klasmi.

Z r. 1572 je doložených 10 mlynov a 64 usadlostí, z r. 1661 12 mlynov a cechy krajčírov, čižmárov, kováčov, tkáčov, kožušníkov, garbiarov, obuvníkov. V r. 1695, 1787 a 1805 mestečko dosídlili. V r. 1715 malo 29, v r. 1720 39 domácností, v r. 1787 220 domov a 1569 obyvateľov, v r. 1828 310 domov a 2172 obyvateľov. V r. 1871 tu bolo 14 mlynov, 25 mlynárov, 18 tkáčov, 12 krajčírov, pracovala tu tehelňa, v tom čase boli známe drevené trhy.
V r. 1873 založili v Šali sporiteľňu, v r. 1909 úverné družstvo.
Serione zaviedol v mestečku syrárstvo, pestovanie lucerny a tabaku.
Za I. ČSR bol v obci v prevádzke liehovar, likérka, octáreň, kapustáreň, výroba ľadu, vodné mlyny na Váhu. Mestečko malo prevažne poľnohospodársky charakter a spolu s okolím trpelo nezamestnanosťou. Šaľa patrila k centrám revolučného hnutia poľnohospodárskych robotníkov na južnom Slovensku. Takmer každoročne tu boli ostré mzdové potýčky s veľkostatkármi. Intenzívne bolo i revolučné hnutie maloroľníkov a v 30. rokoch nezamestnaných, ktorí uskutočnili v r. 1930-1933 tri hladové pochody. V r. 1938 tu bola veľká protifašistická manifestácia.

V r. 1938–1945 bola Šaľa pripojená k Maďarsku. Po oslobodení, najmä po výstavbe chemického kombinátu Duslo sa ráz mesta úplne zmenil. Vybudovali sa nové sídliská, sociálne a kultúrne zariadenia, služby.