Matrika RUŽOMBEROK - Bytča

Na území dnešného mesta Ružomberok boli sídliskové nálezy lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, sídlisko púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu. Stará slovenská osada vznikla na území občiny Revúca, doloženom v roku 1233, keď Ondrej II. udelil Hudkontovi časť susediacu s osadou Bočkových synov a s osadou Gothal. Ružomberok sa spomína od roku 1233 ako Reucha, z rokov 1332-1337 ako Rosenberk, z roku 1337 ako Rosonberch, z roku 1376 ako Rosumbergh, z roku 1459 ako Rozembere, z roku 1808 ako Rožmberk, z roku 1920 ako Ružomberok, maďarsky Rózsahegy, nemecky Rosenberg. Prisťahovali sa sem nemeckí osadníci. Karol Róbert potvrdil v roku 1339 mestské výsady pochádzajúce z roku 1318, udelené Ružomberku podľa Partizánskej Ľupče a rozšíril zdôraznením práv hľadať a dolovať zlatú, striebornú a medenú rudu, určil stály ročný poplatok a ohraničil mestský chotár. Od roku 1376 patrili mestu obce Černová, Biely Potok, Vlkolínec a Ludrová. Ľudovít I. prikázal ich richtárom, aby mestu platili daň, aby sa so spormi a žiadosťou o rozsudok obracali na richtára mesta Ružomberok. Po týchto privilégiách nastúpil cestu sľubného rozvoja kráľovského mesta, no v roku 1390 ho Žigmund daroval liptovským županom a vyvíjal sa ako zemepanské mesto panstva Likava bez práva skladu. V roku 1399 Žigmund oslobodil obyvateľov od mýt v celom Uhorsku, v roku 1405 dal mestu právo meča. Ľudovít I. potvrdil právo na týždenné trhy vo štvrtok a jarmočné právo, ktoré Ferdinand III. rozšíril a Ružomberok sa stal významným trhovým strediskom Liptova. Mesto má renesančný erb s ružou, ktorého semenník je prestrelený šípom. V 14. storočí bola správa mesta v rukách nemeckých hostí, od 15. storočia prechádzala do rúk slovenských obyvateľov. Právo dolovať rudy začali obyvatelia v širšom meradle uplatňovať až od konca 17. storočia. Bolo to však obdobie, v ktorom panstvo značne obmedzovalo výsady mesta a svojvoľne zvyšovalo povinnosti Ružomberka i jeho štyroch ulíc. Značný stupeň úpadku práv a postavenia mesta dokumentuje urbár z roku 1625, podľa ktorého obyvatelia mesta i ulíc boli povinní vykonávať poddanské roboty rozličného druhu a odovzdávať poplatky ako ostatné dediny panstva. Od roku 1688 do začiatku 19. storočia viedlo mesto s panstvom zdĺhavý spor pre sústavné porušovanie výsad a zvyšovanie daní a poplatkov. V roku 1771 sa vyostril aj spor mesta s jeho štyrmi ulicami, ktoré sa snažili vymaniť z útlaku mesta i od panstva. Napriek tomu mesto zaznamenalo v 18. storočí hospodársky rozvoj. V roku 1625 mal Ružomberok 126 domov so 136 sedliackymi rodinami a 19 želiarskych domov, v roku 1715 mal 3 mlyna a 155 daňovníkov, v roku 1720 mal 92 daňovníkov, v roku 1784 mal 268 domov a 1889 obyvateľov, v roku 1828 mal 357 domov a 2532 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka, remeslami a obchodom. V roku 1578 je doložený cech ševcov, v roku 1588 krajčírov, súkenníkov a gombičkárov, v roku 1682 čižmárov, v roku 1690 kováčov a zámočníkov, v roku 1698 mäsiarov a v roku 1727 debnárov. V roku 1715 mal Ružomberok 40 remeselníkov. Známi boli tunajší hrnčiari a džbankári, i keď neboli združení do cechu. Ružomberok sa stal jedným z podnikateľských stredísk slovenskej buržoázie združenej okolo Slovenskej banky a neskôr okolo Ľudovej banky. Začiatkom 20. storočia sa Ružomberok stal významným strediskom národného života. Čo do počtu slovenských obyvateľov bol vlastne najväčším slovenským mestom. Tu sa koncentrovali politické prúdy, ktoré v nasledovných desaťročiach zohrali významnú úlohu v živote Slovenska. Politický vývoj v rokoch predmníchovskej ČSR a klérofašistického štátu určovali v Ružomberku dve najprotichodnejšie zložky: revolučné robotnícke hnutie vedené marxistickou ľavicou a neskôr Komunistickou stranou Československa a klerikálno-reakčné fašizujúce krídlo slovenskej buržoázie združené okolo vodcu a zakladateľa HSĽS, miestneho farára A. Hlinku. Ružomberok bol sídlom vyšších straníckych orgánov a dejiskom ostrých triednych stretnutí robotníkov s buržoáziou. Zvlášť veľký význam mali protifašistické prejavy ľudu Liptova a Oravy v rokoch 1936, 1937 a 1938. V tomto období vrcholilo v Ružomberku úsilie fašistickej HSĽS, ktorá sa najmä po dohode Hlinku a Henleinom a Esterházym uzavretej v roku 1938 usilovala o rozbitie ČSR a nastolenie fašistického režimu. Vývoj však ukázal, že víťazstvo fašistov a vytvorenie klérofašistického slovenského štátu bolo dočasne. Činnosť Komunistickej strany Československa neustala ani po jej zákaze a Ružomberok sa postupne stával jedným z najvýznamnejších stredísk protifašistického boja v Liptove. Ilegálny pracovníci pôsobili medzi armádou i robotníctvom. Už pred SNP nadviazali styky s partizánmi, ktorí dňa 26. 8. 1944 oslobodili politických väzňov z miestnej väznice Krajského súdu. Miestna posádka sa pridala k SNP a bránila mesto pred nemeckými vojskami. Po ústupe zaujali povstalci postavenie na Bielom Potoku. Ružomberok bol oslobodený dňa 15. 4. 1945 vojskami 2. ukrajinského frontu a I. československého armádneho zboru v ZSSR. Ružomberok bol vyznamenaný Radom Červenej hviezdy a Radom SNP I. triedy. V roku 1953 odčlenili od Ružomberku osadu Villa Lundrová. Pri príležitosti 650. výročia založenia bol Ružomberok vyznamenaný Radom práce.

Čereňová - obec doložená v roku 1376, keď sa stala ulicou mesta. V roku 1625 mala 9 domov so 17 sedliackymi rodinami a 6 želiarskych domov, v roku 1715 mala 32 daňovníkov, v roku 1720 mala 26 daňovníkov, v roku 1784 mala 77 domov a 601 obyvateľov, v roku 1828 mala 107 domov a 880 obyvateľov. Národnostný útlak tu vyvrcholil dňa 27. 10. 1907 zásahom žandárov, pri ktorom zastrelili 15 osôb.

Vlkolínec - obec sa spomína od roku 1376, keď sa stala ulicou mesta Ružomberka. V roku 1625 mal 4 sedliacke usadlosti s 8 rodinami a 5 želiarskych domov, v roku 1715 mal 10 daňovníkov, v roku 1720 mal 7 daňovníkov, v roku 1784 mal 41 domov a 280 obyvateľov, v roku 1828 mal 51 domov a 335 obyvateľov.

Rybárpole - doložené je ako osada rybárov s majetkom od roku 1582. Patrila panstvu Likava. V roku 1828 mala 1 dom a 4 obyvateľov, v roku 1894 tu založili textilnú továreň a osadu pripojili k mestu Ružomberok.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť