Matrika REJDOVÁ - Košice
okres: Rožňava
Evanjelický farský úrad
Farský obvod: Rejdová
Matriky: narodení: 1731-1888
sobášení: 1740-1896
zomrelí: 1732-1896
v matrikách sa nachádzajú sporadické záznamy a z obce Gočovo.Sporadické záznamy a z obce Rejdová do r.:1784 a ešte v matrikách ev. farského úradu Vyšná Slaná.
Prvá písomná zmienka o obci Rejdová sa datuje do roku 1551, kedy sa nazývala Redowa. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1552 je písomne doložený názov Romokwagasa, z roku 1556 Reydowa, z roku 1566 Redoua Romokvaghas, z roku 1570 Redowa, z roku 1686 Resdowa, z roku 1808 Rédova, z roku 1927 Rejdová. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Redova, Sajóréde.
Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský.
Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec vznikla na valaskom práve začiatkom 16. storočia, prvá zmienka o nej je z roku 1551. Patrila štítnickým Bebekovcom, od 17. storočia panstvu Krásna Hôrka. Turci ju vypálili v roku 1672 a stala sa im poplatnou. Obyvatelia so svojimi stádami zachádzali do telgártskeho, dobšinského a hnileckého chotára; vyrábali syr súkno a pokrovce. Rejdová vyrástla medzi najväčšie valaské obce. Mor v roku 1709 – 1710 si vyžiadal 530 obetí. V roku 1773 mala obec 108 sedliakov a 10 želiarov, v roku 1828 mala domov a 1029 obyvateľov, v roku 1837 už 1431 obyvateľov. V 19. storočí sa okrem chovu dobytka venovali domácim remeslám a výrobe dosák a šindľov.
Za 1. ČSR ( Československej republiky ) zaoberali sa remeslami, salašníctvom, pracovali v lesoch. Počas SNP tu bolo sídlo partizánskeho štábu brigády Kvitinského. Obec vyznamenali Radom Červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2.časť
| evanjelická | |
| Narodenie | 1731 - 1888 |
| Úmrtie | 1732 - 1896 |
| Sobáš | 1740 - 1896 |