Matrika RADOŠINA - Nitra

Obec Radošina bola osídlená v paleolite. V jaskyni Čertova pec bolo odhalené sídlisko z doby mousterienu, neolitické sídlisko lengyelskej kultúry, pri obci nálezy keramiky bolerázskej skupiny, sídlisko z mladšej doby bronzovej a z doby železnej, radové pohrebisko z 11.-13. storočia. Obec je doložená z r. 1277 ako Kend. Neskoršie doložené názvy sú: Radysna (1332-7), Radosnafew (1349, Radossina (1773), maď. Radosna.
Ladislav IV. daroval obec v r. 1277 Hyppolitovi, synovi Chudu. Od r. 1332 patrila nitrianskemu biskupstvu. V r. 1626 sa stala strediskom biskupského panstva, ku ktorému patrili obce Ardanovce a Biskupová. V r. 1697 získala mestské a jarmočné práva, obchodovalo sa tu s dobytkom. Mešťania sa ročne vykupovali z povinností, ale mestské výsady si v sporoch s vrchnosťou neudržali. V 17.-18. storočí sa tunajší remeselníci združovali v cechoch, mlynári ešte v 19. storočí. V r. 1715 mestečko malo rozsiahle vinohrady a 43 domácností, v r. 1720 78 domácností, r. 1787 obec mala 116 domov a 754 obyvateľov, v r. 1828 104 domov a 733 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, pestovali konope a tkali plátno. V r. 1871 tu pracovala tehelňa a 7 mlynov, koncom 19. storočia založili úverné družstvo. Železničná trať zo Zbehov do Radošiny je v prevádzke od r. 1909.
Za I.ČSR obyvatelia pracovali prevažne v poľnohospodárstve a v liehovare. V r. 1920 tu bol štrajk poľnohospodárskych robotníkov. Obyvatelia sa zapojili do partizánskeho hnutia a SNP.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť