Matrika PÚCHOV - Bytča

Na území dnešného mesta Púchov bolo osídlenie v paleolite, na vrchu Skalka neolitické sídlisko volútovej kultúry a eneolitickej s kanelovanou keramikou, hroby únětickej kultúry zo staršej doby bronzovej, hromadný nález bronzov a sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, výšinné sídlisko z doby laténskej a rímskej (odtiaľ názov „púchovská kultúra“), nálezy z doby sťahovania národov a slovanské sídliskové nálezy z 11.-12. storočia. Obec sa spomína od roku 1243 ako Puch, v rokoch 1332-1337 ako Poho, v roku 1409 ako Puchou, v roku 1469 ako Puchow, maďarsky Puchó, Puhó. Patrila panstvu Lednica, časť Marczibányiovcom. Od 15. storočia sa vyvíjala ako zemepanské mestečko. V erbe malo sväticu zabíjajúcu mečom draka. V prvej polovici 17. storočia sa tu s povolením zemepána Rákócziho usadili moravskí bratia, povolaním súkenníci a Púchov sa preslávil ich výrobkami. V roku 1728 získal jarmočné právo rozšírené v roku 1835. V roku 1598 malo mestečko 51 domov, v roku 1720 malo 33 daňovníkov, z toho 10 želiarov, v roku 1784 malo 166 domov, 222 rodín a 1134 obyvateľov, Ulica Moravská mala 73 domov, 104 rodín a 507 obyvateľov, v roku 1828 mala 128 domov a 1945 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, remeslami a obchodom. Po roku 1918 boli obyvatelia roľníkmi, remeselníkmi, mnohí odchádzali na sezónne poľnohospodárske práce na južné Slovensko a do cudziny. V roku 1935 bola vybudovaná železnica Púchov – Lideč. Koncom predmníchovskej ČSR sa tu začali budovať odevné závody fy Rolný a rozširovať výroba krytiny. Po roku 1945 nastal rozvoj priemyslu odevného, gumárenského, stavebných hmôt, spotrebného, potravinárskeho. Púchovu bol priznaný štatút mesta.

Horné Kočkovce obec s farou sa spomína v roku 1332. Patrila rodine Lieskovskej, potom panstvu Košeca. V roku 1598 mala 35 domov, v roku 1720 mala 21 daňovníkov, v roku 1784 mala 61 domov, 70 rodín a 385 obyvateľov, v roku 1828 mala 67 domov a 564 obyvateľov. Po roku 1918 bola poľnohospodárskou obcou. V roku 1926 bola pripojená k Púchovu.

Hrabovka obec sa spomína v roku 1388, patrila zemianskym rodinám Slopňanských, Zamaróczyovcov, neskôr panstvu Lednica. V roku 1598 mala 7 domov, v roku 1720 mala 5 daňovníkov, v roku 1828 mala 13 domov a 129 obyvateľov. Za I. ČSR si obec zachovala poľnohospodársky ráz. V roku 1943 bola pripojená k Púchovu.

Vieska – Bezdedov sa spomína v roku 1388. Patrila panstvu Lednica, neskôr zemanom (rodina Kvassayovcov). V roku 1598 mala 16 domov, v roku 1720 s Bezdedovom mala 14 daňovníkov, všetko želiarov, v roku 1784 mala 26 domov, 29 rodín a 148 obyvateľov, v roku 1828 mala 29 domov a 195 obyvateľov. Po roku 1918 obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve, časť odchádzala na sezónne poľnohospodárske práce na južné Slovensko. Po roku 1945 pracovali v priemyselných podnikoch. V roku1960 bola obec pričlenená k Púchovu.

Bezdedov je doložený v roku 1471 v majetku panstva Lednice. V roku 1784 mal 14 domov, 15 rodín a 87 obyvateľov, v roku 1828 mala 16 domov a 109 obyvateľov. Zlúčil sa s Vieskou v polovici 19. storočia.