Matrika POVAŽSKÁ BYSTRICA - Bytča

POVAŽSKÁ BYSTRICA VÁGBESZTERCE BY
Rímskokatolícky farský úrad
Farský obvod: Považská Bystrica, Dolný Moštenec, Milochov, Podmanín, Považská Teplá, Považské Podhradie (do r.:1789), Praznov, Vrtižer a Zemiansky Kvašov (dnes súčasť obce: Považská Bystrica), Kostolec a Záskalie
Matriky: narodení: 1764-1895
sobášení: 1764-1895
zomrelí: 1764-1898

Matrika N, S (1788-1825) a Z (1787-1825) bola do ŠA Bytča odovzdaná dodatočne a nefiguruje na portáli FamilySearch.

Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Považská Bystrica, Dolný Moštenec, Horný Moštenec, Milochov, Orlové, Podmanín, Považská Teplá, Považské Podhradie, Praznov, Šebešťanová, Vrtižer a Zálus (dnes súčasť obce:Považská Bystrica), Bodiná, Počarová, Prečín a Zemianska Závada (dnes súčasť obce:Prečín), Brvnište; Dolná Mariková, Hatné , Klieština (dnes súčasť obce:Dolná Mariková), Domaniža, Kardošova Vieska , Sádočné (dnes súčasť obce:Domaniža), Drienové a Plevník (dnes súčasť obce:Plevník-Drienové), Hlboké , Horná Mariková (dnes súčasť obce:Horná Mariková), Hloža (dnes súčasť obce: Beluša), Kostolec, Kvašov (dnes súčasť obce: Horovce), Lednica; Malá Udiča, Okrut, Prosné, Upohlav a Veľká Udiča (dnes súčasť obce:Udiča), Papradno, Stupné; Veľká Jasenica (dnes súčasť obce: Jasenica), Zbora (dnes súčasť obce: Dohňany); Žilina z okresu: Bytčica (dnes súčasť obce: Žilina), Dolný Hričov, Hrabové (dnes súčasť obce: Bytča), Hradná a Súľov (dnes súčasť obce:Súľov-Hradná), Hričovské Podhradie, Hvozdnica, Jablonové, Malá Čierna; Maršová a Rašov (dnes súčasť obce:Maršová), Štiavnik
Matriky: narodení: 1841-1938
sobášení: 1840-1930
zomrelí: 1841-1930

Na území dnešného mesta Považská Bystrica bolo osídlenie v eneolite, popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, sídlisko hallštattskej, púchovskej kultúry, slovanské z 8.-9. storočia. Obec sa spomína od roku 1330 ako Bistrica, doložená je z roku 1332 ako Bistense, Bisterse, z roku 1368 ako Bestercha, z roku 1408 ako Besterce, z roku 1458 ako Byztricza, z roku 1786 ako Powaská Bistrica, maďarsky Vágbeszterce. Mestské výsady mala v druhej polovici 14. storočia. V roku 1398 sa stala majetkom kališského palatína Sandzivoja a prešla zo slovanského práva na zákupne, v roku 1435 jej Žigmund obnovil staré výsady a udelil jej jarmočné právo, potrebné aj v roku 1665. V erbe mala tri antické stĺpy a na každom svätoštefanskú korunu. Patrila panstvu Považská Bystrica. V 16. storočí bola čulým remeselníckym strediskom. Najvýznamnejšie cechy boli súkennícky a hrnčiarsky. V roku 1598 mala 106 domov, v roku 1720 mala 71 daňovníkov, z toho 45 želiarov, v roku 1784 mala 279 domov, 359 rodín a 1701 obyvateľov, v roku 1828 mala 359 domov a 2404 obyvateľov. Koncom 18. storočia tu zriadili faktóriu šaštínskej kartúnky, neskôr tehelňu. Do roku 1928 bola Považská Bystrica poľnohospodárskou obcou s rozvinutými remeslami (košikárstvo, tkáčstvo), tehelňou a likérkou. V roku 1928 sa začala výstavba Zbrojovky, prevádzka od roku 1929. V rokoch 1929 a 1933 tu boli pod vedením KSČ štrajky. Napriek priamej podriadenosti závodu Nemcom neustala intenzívna práca komunistov (letákové akcie, mzdové pobyhy, krátkodobé zastavenie práce atď.). Dňa 30. 4. 1945 bola Považská Bystrica oslobodená. Po vojne nastal rozvoj Považských strojární, prevádzok miestneho hospodárstva. Považská Bystrica má priznaný štatút mesta.

Hrbotín - obec spomínaná v roku 1408 patrila panstvu Košeca, od roku 1505 bola pričlenená k Považskej Bystrici.

Markovec - obec spomínaná v roku 1467 patrila panstvu Košeca. V roku 1720 tu bol majer.

Považské Podhradie - obec sa vyvinula pri hrade Bystrica, doloženom v roku 1300, kastelán sa spomína v roku 1325. Hrad postavili po tatárskom vpáde, najneskôr začiatkom 14. storočia za Matúša Čáka. Patril kráľovi, od roku 1398 kališskému palatínovi Sandzivojov, Matej Korvín ho daroval Podmanickovcom, ktorým patril do vymretia rodu v roku 1558. Stal sa strediskom hradného panstva Považská Bystrica. V druhej polovici 19. storočia hrad a panstvo kúpil barón Popper. Obec je doložená v roku 1458. Patrila panstvu Považská Bystrica. V roku 1598 mala 27 domov, v roku 1720 mala majer, v roku 1784 mala 79 domov, 91 rodín a 459 obyvateľov, v roku 1828 mala 59 domov a 570 obyvateľov. Rozšírené bolo košikárstvo. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a košikárstvom. V roku 1971 bolo pričlenené k Považskej Bystrici.