Matrika PÓTOR - Banská Bystrica

Obec, fara a miestny kostol zasvätený sv. Petrovi sa prvýkrát spomína v listine z roku 1297. Historický názov obce je Svätý Peter alebo iba Peter, jej názov sa často menil, a dnešný názov Pôtor sa úradne používa od 12. mája 1923.

V rokoch 1332 –1337 sa uvádza „Petrus sacerdos Sancti Petri“, keď farár, ako desiatok platil z farnosti pápežským kolektorom šesť grošov do pokladnice Svätého Petra. V roku 1548 zemepánom obce Pôtor bol Imrich a Ján Balassa o 50 rokov neskôr Žigmund Balassa. V rokoch 1554 – 1593 bola okupovaná Turkami, obec patrila do sečianskeho sandžaku. V rokoch 1560 – 1570 je zaznamenaná prítomnosť reformačného hnutia.

V rokoch 1571 – 1573 bola aj známym pútnickým miestom, ešte aj dnes sa najbližšia časť chotára na východ od obce nazýva Nad púťou a Pod púťou. V roku 1559 už jestvoval evanjelický cirkevný zbor, dôkazom o tom je latinský písaný nápis na zvonici pri kostole, ktorý bol v roku 1599 vrytý do kameňa. Prvá písomná správa o evanjelickom cirkevnom zbore je však až z roku 1615, keď ho dňa 27. januára vizitoval superintendant Samuel Melikius. Podľa protokolu napísaného pri vizitácii evanjelického cirkevného zboru v Pôtri superintendentom Davidom Lánim dňa 16. februára 1657 pôtorskí roľníci odvádzali pre kostol a farára dávky.

Obec patrila modrokamenskému a divinskému panstvu (1660) a už v roku 1674 opäť Balassovcom, grófovi Valentínovi. V roku 1731 časť obce patrila Karolovi Zichymu a časť Pavlovi Balassovi. Urbárska regulácia, úprava poddanských pomer, ku ktorej došlo za vlády Márie Terérie, bola pre obec Pôtor napísaná 13. júna 1771 v Pôtri a pre obec Žihľava 25. júna 1771 v Žihľave.

V roku 1869 mal Pôtor 552 obyvateľov a Žihľava 273.

Do roku 1918 patrila obec Pôtor a Žihľava do Novohradskej župy a do slúžnovského okresu Modrý Kameň (trval od roku 1913 do roku 1923). Za I. ČSR od roku 1923 bolo územie už okresného úradu Modrý Kameň pričlenené do Zvolenskej veľkožupy, ktorá trvala do roku 1928.Od tohto obdobia až do konca I. ČSR patrili obce Pôtor a Žihľava do okresného úradu Modrý Kameň. Rovnako do okresu Modrý Kameň patrili obe obce od oslobodenia až do roku 1960. Okres bol súčasťou Banskobystrického kraja. Územnou reorganizáciou sa v roku 1960 zrušil okres Modrý Kameň, Pôtor a Žihľava boli začlenené do okresu Lučenec, súčasť Stredoslovenského kraja. Po utvorení okresu Veľký Krtíš v roku 1968 sa územie obce Pôtor začlenilo do tohto okresu.

Po prvej svetovej vojne v polyfunkčnom dome Pavla Kukučku (Ďuriša) bola okrem obchodu a výroby sódovej vody aj kaviareň. V zimnom období slúžila aj ako miestnosť, kde prebiehala výučba tanca.

Za bývalou urbárskou krčmou bola v minulosti ľadovňa, Bola to vykopaná jama, hlboká asi 5 metrov, na dne bol uložený žľab z dosiek. Ľadovňa mala striešku pokrytú slamenným šúpim kvôli dobrej tepelnej izolácii. Tam podľa potreby celý rok, ale najmä počas letných horúčav sekali ľad na menšie kusy, aby krčmár mohol schladzovať nápoje.

V období vojnového slovenského štátu bola v Majorošovom dome zriadená Žandárska stanica. Po viedenskej arbitráži roku 1938, hranica chotára Pôtor a za Žihľavou na ceste do Veľkých Zlievec, bola v tom období zriadená pohraničná finančná strážnica, ako prechod pre malý pohraničný styk (takmer na sedem rokov).

V roku 1924 bolo založené Úverové družstvo s neobmedzeným ručením pre Pôtor a okolie po zakúpení lesov v roku 1928 vznikla v roku 1930 Lesná spoločnosť koprovnická. Po prenajatí poľovného práva na základe zmluvy z roku 1924, postupne vznikol Poľovnícky spolok. Roľnícke mliekáreske družstvo vzniklo roku 1938 a Potravné družstvo pre Pôtor a okolie roku 1942. Na predvojnové tradície družstevníctva nadviazalo aj roku 1952 založené Jednotné roľnícke družstvo.

Zdroj: Jančovic, J.: Pôtor-minulosť a prítomnosť. Príroda, Bratislava 1985