Matrika PODOLÍNEC - Levoča

Mesto je starého pôvodu. Obec je doložená z roku 1244 ako Podolin, neskôr ako Podolincz (1256), Podolinum (1337), Podolinecz, Podolinyecz (1412); maďarsky Podolin, Podolinc; nemecky Pudlein.

Už v roku 1235 riešil pápež spor o podolínsky desiatok medzi ostrihomským arcibiskupom a krakovským biskupom. V 2. polovici 13. storočia sa mesto dostalo do sféry poľského vplyvu. Kunigunda, manželka krakovského a sandomierskeho vojvodu Boleslava, ho dala v rokoch 1272 – 79 dedičnému richtárovi Henrichovi.

V roku 1285 Podolínec vyplienili Tatári. Kunigunda v roku 1289 obnovila Henrichovi richtárstvo. Mestské výsady podľa magdeburského práva, míľové právo a právo na skladu udelil Podolíncu v roku 1292 český kráľ a krakovský vojvoda Václav II. V roku 1391 sa mesto vykúpilo z područia šoltýsov, v roku 1412 ho kráľ Žigmund pojal medzi slobodné kráľovské mestá.

Pôvodne malo v erbe P. Máriu, od 15. storočia iba P v štíte. Podolínec bol koncom 13. storočia opevnený hradbami. V 14. storočí mal vyvinutú administratívu a vlastnú pečať.

Hrad postavený začiatkom 15. storočia sa stal centrom Podolínskeho panstva, ktorý tvorili: mestský majer, Nižné a Vyšné Ružbachy, Lacková, Forbasy. Mesto bolo v rokoch 1412 – 1772 v zálohu Poľska.

V 16. – 18. storočí bolo rušným obchodným a remeselníckym centrom. Významné boli hrnčiarske, kováčske, kožušnícke, obuvnícke a tkáčske dielne. V roku 1642 tu založili kláštor piaristov. V rokoch 1774 – 1876 Podolínec patril do Provincie XVI. spišských miest.

Koncom 18. storočia Jozef II. dosídlil mesto nemeckými osadníkmi. Remeselná výroba od začiatku 19. storočia upadala. V roku 1828 malo mesto 2140 obyvateľov, z nich v remesle iba 1,2 %. Od roku 1920 bola v obci vojenská posádka.

Obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve a v lesoch, patriacich do roku 1945 grófovi Zámojskému. Z remesiel bola zastúpená hlavne kožušnícka výroba a tkáčstvo. V 30. rokoch bolo intenzívne protiexekučné hnutie maloroľníkov.

V obci bola píla. V roku 1969 bola dobudovaná železnica Orlov – Podolínec. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Starej Ľubovni, Svite, Poprade a Kežmarku.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť