Matrika PLEŠIVEC - Košice

Prvá písomná zmienka o obci Plešivec sa datuje do roku 1243, kedy sa nazývala Plesuck. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1317 je písomne doložený názov Plesouch, z roku 1320 Plysouch, z roku 1328 Plesewcz, z roku 1337 Plesewch, z roku 1773 Plessuwcze, z roku 1786 Plessowce, z roku 1808 Plessiwec. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Plesőc.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec sa vyvinula na mieste starého osídlenia v 11. storočí. Po smrti komesa Borša ju Belo IV. daroval v roku 1243 rodu Ákošovcov ( Bebekovci ), ktorí si tu postavili rodový hrad a kláštor. Koncom 13. storočia sa stala mýtnou stanicou. Hoci v roku 1328 získala mestské právo podľa Krupiny a týždenné trhy, zachovala si poľnohospodársky charakter a Plešivec zostal poddanským mestečkom. V erbe mal na trojvrší dvojramenný kríž a meč. V roku 1427 tu mali Bebekovci 52 port. Hrad zbúral v roku 1557 Lazár Svendi, pretože Juraj Bebek sa pridal k Turkom. Odvtedy patril Plešivec viacerým zemepánom. V 16. – 17. storočí mnoho vytrpel, lebo ležal na ceste vojsk, v roku 1570 ho spustošili Turci a odvtedy platil vysokú daň fiľakovskému begovi, v 17. storočí ho pustošili aj stavovské a cisárske vojská. V roku 1688 opustili sedliaci 12 port a 15 polovičných, v roku 1773 tu už žilo 50 urbárnikov a 32 želiarov. V 18. storočí tu zasadali župné zhromaždenia; župný dom slúžil v 19. storočí za väznicu, v ktorej boli v roku 1848 na smrť odsúdený Š.M.Daxner, J.Francisci a M.Bakulíny. V roku 1828 malo mestečko 108 domov a 853 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pálením vápna, po postavení železníc koncom 19. storočia, keď sa Plešivec stal železničným uzlom, pracovali pri železnici a v miestnom drevárenskom podniku. MO KSČ (Mestská Organizácia Komunistickej strany Československa ) bola založená v roku 1921 viedla boje pracujúcich a nezamestnaných. V roku 1923 vzniklo hnutie proti zákonu na obranu republiky. V roku 1927 sa tu konala významná konferencia jednotného frontu, ktorá dala podnet k hnutiu známemu ako plešivské za účasti K. Gottwalda proti odbúravaniu priemyslu. V obci bol rozvinutý drevopriemysel, vápenka, tehelňa. V roku 1938 – 1945 bol Plešivec pripojený k Maďarsku.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť