Matrika PEZINOK - Bratislava
okres: Bratislava-vidiek
Rím.kat.farský úrad
Farský obvod: Pezinok a Cajla (dnes súčasť obce: Pezinok), Veľké Trnie (dnes súčasť obce: Vinosady)
Matriky: narodení: 1674-1895
sobášení: 1674-1896
zomrelí: 1725-1895
Index: narodení: 1863-1895
sobášení: 1668-1720, 1798-1882
zomrelí: 1795-1887
Cajla - samostatne vedené matriky:
narodení: 1876-1882
zomrelí: 1731-1886
Index: zomrelí: 1849-1885
Veľké Trnie ? önállóan vezetett anyakönyv:
zomrelí: 1795-1900
Ag
Evanjelický farský úrad - nemecký
Farský obvod: Pezinok a Myslenice (dnes súčasť obce:Pezinok), Limbach
Matriky: narodení: 1633-1659
sobášení: 1632-1674
Index: sobášení: 1668-1674
Ag
Evanjelický farský úrad ? slovenský
Farský obvod: Pezinok, Cajla, Myslenice (dnes súčasť obce:Pezinok), Limbach a Viničné
Matriky: narodení: 1783-1893
sobášení: 1783-1897
zomrelí: 1783-1894
Zs
Sídlo židovského matričného obvodu
Matriky vedené pre obce: Pezinok, Cajla a Myslenice (dnes súčasť obce:Pezinok), Chorvátsky Grob; Kráľová a Modra (dnes súčasť obce: Modra), Limbach, Malé Šenkvice a Veľké Šenkvicc (dnes súčasť obce: Šenkvice), Malé Trnie a Veľké Trnie (dnes súčasť obce:Vinosady), Slovenský Grob a Viničné
Matriky: narodení: 1851-1938
sobášení: 1851-1940
zomrelí: 1852-1918 f
Mesto sa spomína v roku 1208 ako Bozen, v roku 1231 Bozyn, v roku 1295 Bozun, Bozinium, Bozin,v roku 1318 Pösing, v roku 1327 Bwzyn, v roku 1330 Bezyn, v roku 1387 Bazyn, v roku 1399 Bozen, Bozni, Bossen, v roku 1459 z Pezinku, v roku 1463 s Pesinka, v roku 1773 Pesinek, v roku 1786 Pezinek, v roku 1920 Pezinok, maďarsky Bazin, nemecky Bösing, Pösing, latinsky Basinium. Na území je v roku 1425 doložená obec Cajla ako Czayel, v roku 1773 Czajla, maďarsky Cajla, nemecky Zeil, ktorá bola v roku 1947 pripojená k Pezinku. Banícka osada Zumberg je doložená v roku 1274 ako Simperg, Symberg, v roku 1287 Sumbergh. Zanikla v 15. storočí.
Pezinok v roku 1208 prešiel z majetku hradu Bratislava do majetku nitrianskeho župana Tomáša z rodu Hunt-Poznanovcov, predka línie grófov zo Svätého Jura a Pezinka, ktorým patril do vymretia rodu v 2. štvrtine 16. storočia. V 2. polovici 13. storočia sú doložené tunajšie vinice, v 15. storočí a začiatkom 16. storočia sa tu usadzujú nemeckí hostia. V roku 1376 získal Pezinok od Ľudovíta I. právo trhu, v roku 1466 ďalšie hospodárske výsady, ktoré Ferdinand I. potvrdil v roku 1550 oslobodil obyvateľstvo od mýta v celom Uhorsku. Po vymretí grófov sa Pezinok stal majetkom Jána Zápoľského, po ňom Gašpara Serédyho, Salmovcov, v roku 1575 Jána Krušiča prostredníctvom jeho vdovy Kataríny, rodenej Pálffy, neskoršie manželky palatína Štefana Illésházyho pripadol v roku 1580 Illésházyovcom, ktorí nerešpektovali výsady mestečka. Zápas Pezinka o výsady, ktorý trval 30 rokov vyhralo mestečko. V roku 1615 získal Pezinok privilégium Mateja II. a právo slobodne voliť richtára, radu magistra vinohradov a iných úradníkov a rozličné hospodárske slobody. V roku 1647 získal Pezinok od Ferdinanda II. právo posielať poslancov na snem a právo slobodného kráľovského mesta. Panstvo Pezinok prešlo do vlastníctva Pálffyovcov. V roku 1643 boli postavené mestské hradby.
Doložené sú cechy mlynárov, pekárov, stolárov, debnárov, zámočníkov, gombikárov, kožušníkov, kamenárov, garbiarov a i. Od 17. storočia pracovala tu papiereň a valcha. Obyvatelia boli vinohradníci, remeselníci zaoberali sa aj obchodom a baníctvom. V 14. storočí sa v chotári dolovalo zlato, neskôr bolo v Pezinku sídlo banského súdu. Ťažba zlata upadla po vyčerpaní zásob v 18. storočí, po objavení rúd antimónu a a pyritu sa však banské podnikanie rozšírilo. V kultúrnej oblasti je významné preniknutie reformácie v 16 – 17. storočí, od roku 1674 rekatolizačná činnosť kapucínov, v rokoch 1751 – 73 jezuitov.
V Pezinku sa usadilo niekoľko zemianskych rodín – Majthényiovci, Supavskovci, Nedeckovci, Skarritzkovci, ktorí tu mali kúrie.
V roku 1715 mal Pezinok 2 mlyny a 338 daňovníkov, v roku 1828 mal 464 domov a 4651 obyvateľov. Význam Pezinka vzrástol v polovici 19. storočia pripojením na železničnú trať z Bratislavy do Trnavy. V 2. polovici 19. storočia tu postavili tehelňu a továreň na glej. Tunajší kaštieľ bol sídlom správy panstva Pezinok, ktoré naposledy vlastnili Pálffyovci. Panstvo tvorili obce Limbach, Cajla, Jarná, Veľké Šenkvice a Malé Šenkvice, Slovenský Grob, Viničné, do roku 1647 aj Pezinok. V roku 1871 založili Pezinsko–modransko- svätojurskú banku, v roku 1905 Pezinskú úverovú banku a v roku 1909 tehelňu. V roku 1848 vypukli nepokoje tovarišov, učňov a mestskej chudoby. Za I. ČSR tu bola silná organizácia KSČ. V roku 1938 sa tu konala manifestácia na obranu republiky. Mesto bolo oslobodené 2. 4. 1945. V rokoch 1945 – 46 vysídlili nemecké obyvateľstvo.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí Slovenska, II. časť
rímsko-katolícka | |
Sobáš | 1632 - 1674 |
Narodenie | 1633 - 1659 |
Sobáš | 1668 - 1674 |
Sobáš | 1668 - 1720 |
Narodenie | 1674 - 1895 |
Sobáš | 1674 - 1896 |
Úmrtie | 1725 - 1895 |
Úmrtie | 1731 - 1886 |
Sobáš | 1783 - 1897 |
Úmrtie | 1783 - 1894 |
Narodenie | 1783 - 1893 |
Úmrtie | 1795 - 1900 |
Úmrtie | 1795 - 1887 |
Sobáš | 1798 - 1882 |
Úmrtie | 1849 - 1885 |
Narodenie | 1863 - 1895 |
Narodenie | 1876 - 1882 |
židovská | |
Narodenie | 1851 - 1938 |
Sobáš | 1851 - 1940 |
Úmrtie | 1852 - 1918 |