Matrika PARTIZÁNSKE - Nitra

Územie dnešného mesta Partizánske bolo osídlené v neolite, bolo tu sídlisko volútovej kultúry, popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, slovanské pohrebisko z doby veľkomoravskej. Obec je listinne doložená okolo roku 1260, keď sa spomína cesta vedúca okolo nej. Názov obce je doložený z roku 1260 ako Symoni, z roku 1773 ako Sminowany, z roku 1786 ako Ssimnowany, z roku 1808 ako Ssimoňovany, z roku 1920 ako Šimunovany, Šimoňany, z roku 1927 ako Šimonovany, z roku 1948 ako Baťovany, z roku 1949 ako Partizánske, maďarsky Simony.

V roku 1324 patrila tunajším zemanom Simonyiovcom, v rokoch 1332-1337 je doložený farský kostol Panny Márie. V rokoch 1681-1734 tu bolo artiktonické miesto evanjelickej cirkvi. V roku 1436 mala obec 11 port, v roku 1601 mlyn a 38 domov, z toho 10 šľachtických, v roku 1715 mala 10 daňovníkov a troch remeselníkov, v roku 1828 mala 74 domov a 500 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Za I. ČSR obyvatelia pracovali na veľkostatku E. Salzbergera, kde bol liehovar. V roku 1938 odkúpila firma Baťa veľkostatok a v chotári začala budovať obuvnícky závod a obytné budovy. Vzniklo tu priemyselné mesto Baťovany. Stalo sa dôležitým centrom protifašistického boja. V okolí pôsobila partizánsky skupina A. Grznára. Medzi robotníkmi intenzívne pracovala ilegálna organizácia Komunistickej strany Československa. Pôsobili tu i občianske odbojové skupiny. Mesto obsadili partizáni 29. 8. 1944. Z robotníkov sa vytvorili ozbrojené jednotky, ktoré 3.-7. 9. viedli o mesto boj s fašistickými jednotkami. Mesto bolo vyznamenané Radom Červenej hviezdy, Radom SNP I. triedy a Pamätnou medailou SNP a v roku 1949 premenované na Partizánske. Stalo sa strediskom obuvníckeho priemyslu na Slovensku. Väčšina obyvateľov pracovala v priemysle. Partizánske má priznaný štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť