Matrika OBIŠOVCE - Košice

OBIŠOVCE, ABOS Štátny archív v Košiciach
okres: Košice-vidiek
Evanjelický farský úrad
Farský obvod: Obišovce, Budimír (do r.:1869), Kysak a Trebejov; Prešov z okresu: Bretejovce, Drienov, Drienovská Nová Ves; Chabžany a Lemešany (dnes súčasť obce: Lemešany), Ľubovec, Seniakovce, Suchá Dolina (dnes súčasť obce: Sedlice)
Matriky: narodení: 1787-1892
sobášení: 1787-1895
zomrelí: 1787-1895

Prvá zmienka o obci je z roku 1289 Obus. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne: 1427 Abos, Abows, 1773 Obisowcze, 1786 Obussowce, 1920 Obyšovce. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Abos.

Obec patrila pod Šarišskú župu, okres Košice, Košický kraj. Po roku 1960 sa obec začlenila pod okres Košice – vidiek, Východoslovenský kraj.

Hromadný nález bronzových predmetov z ml. doby bronzovej, hallštatské opevnené sídlisko, nálezy rímskych mincí a kvadrigy, slovanské sídlisko z doby veľkomoravskej a hrádok z 13. storočia.

Obec sa vyvinula na mieste starej dediny. Názov má od osobného mena Obuš. Spomína sa 1289. Patrila drienovským Abovcom. Zemepánmi boli Budimírskovci a Somosyovci, v 17. storočí Segneyovci, Fuzyovci, v 18. storočí Sztárayovci, Gorgeyovci, Károlyiovci, Okolicsányovci, Mednyánskovci, v 19. storočí Máriássyovci, Péchyovci. V r. 1828 mala 84 domov a 612 obyvateľov. Boli roľníci a pracovali v lesoch.

Za I. ČSR ( Československej republiky ) sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a tkáčstvom, časť obyvateľov pracovala pri ČSD a v kameňolomoch. Zapojili sa do partizánskeho hnutia a SNP. JRD založili 1959. V obci je energetická rozvodňa a konzerváreň (spracovanie kapusty, zeleniny a ovocia). Obyvatelia pracujú v miestnych podnikoch, pri železnici a v priemyselných podnikoch Košíc.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť