Matrika NOVÁKY - Nitra

Na území dnešného mesta Nováky bolo popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a slovanské kostrové pohrebisko z doby veľkomoravskej. Obec sa vyvinula na území sídliska z veľkomoravských čias. Spomína sa od roku 1113 ako Nouac, v roku 1383 ako Nowak, v roku 1920 ako Nováky, maďarsky Novák, Nyitranovák.

Patrila hradnému panstvu Prievidza, od roku 1352 panstvu Sivý Kameň. V roku 1434 dostala zákupné právo. V roku 1475 sa obyvatelia vzbúrili proti dedičnému richtárovi. Richtárstvo s dvoma kúriami, mlynom a kúpeľmi získali v roku 1479 Majthényiovci, ktorí ho v roku 1508 prenajali Adamovi Kostolányimu. V roku 1541 obec vyplienil Adam Podmanický. Koncom 17. storočia tu Majthényiovci postavili kaštieľ a Nováky sa stali strediskom panstva Sivý Kameň. V roku 1553 mala obec 29 port, v roku 1715 mala 7 domácnosti, v roku 1778 mala 11 kúrií, 18 poddanských, 10 želiarskych domácností, 240 obyvateľov, v roku 1828 mala 96 domov a 660 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V roku 1913 tu postavili úzkokoľajnú železnicu do Podhradia. Za I. ČSR mala obec poľnohospodársky ráz. Obyvatelia pracovali na miestnom veľkostatku a chodili na sezónne práce.

V roku 1938 začal Spolok pre chemickú a hutnícku výrobu s výstavbou chemickej továrne. V roku 1941 tu začali ťažiť uhlie a postavili tehelňu. V 2. svetovej vojne boli Nováky strediskom protifašistického ilegálne boja. Na jar v roku 1943 tu bola porada členov IV. ilegálneho Ústredného výboru KSS a vedúcich ilegálnych oblasti, na ktorej sa rokovalo o ozbrojenom boji. Za 2. svetovej vojny bol v Novákoch veľký židovský koncentračný tábor. Po vzniku SNP ho partizáni rozpustili a časť väzňov sa zapojilo do ozbrojeného boja. Nováky boli oslobodené 4. 4. 1945. Za účasť v národnooslobodzovacom boji boli vyznamenané Radom Čerenej hviezdy. Po vojne nastal rozvoj priemyslu. V roku 1951 bola otvorená baňa Mier, v roku 1957 baňa Mládeže, v roku 1958 vybudovaná elektráreň, rozšírená výroba v chemických závodoch, vybudovaný Výskumný ústav petrochémie, postavených vyše 1000 bytov a verejné budovy, doprava a služby.

Horné Lelovce - obec vznikla v chotári obce Lelovce, doloženej v roku 1232, ktorú Belo IV. daroval Ivankovi z Oslian. Neskôr patrila Berényiovcom, Helenbachovi Kosztolányiovcom, Majthényiovcom. V roku 1553 mala 4 porty, v roku 1715 mala 5 domácnosti, v roku 1778 mala 3 zemianske, 18 poddanských, 3 želiarske, 1 slobodnícku domácnosť a 176 obyvateľov, v roku 1828 mala 33 domov a 229 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. V roku 1944 bola obec pripojení k Novákom.

Laskár - obec sa vyvinula v chotári z osady Kabianka koncom 12. storočia. Spomína sa v roku 1419. Patrila hradnému panstvu Prievidza, od roku 1321 zemianskym rodinám, od 15. storočia rodine Laskár, od 18. storočia Berényiovcom, Erdődyovcom, Tarnóczyovcom. V roku 1553 mala 5 a pol porty a 2 opustené usadlosti, v roku 1715 mala 3 domácnosti, v 18. storočí mala mlyn, 12 poddanských domácnosti, 121 obyvateľov, v roku 1828 mala 25 domov a 175 obyvateľov. Boli roľníkmi a nádenníkmi. Po roku 1918 značná časť obyvateľov pracovala v stavebníctve. V roku 1938 štrajkovalo 800 robotníkov na stavbe vojenských objektov. V roku 1944 bola obec pripojená k Novákom.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť