Matrika NÁLEPKOVO - Levoča

Prvá písomná zmienka o obci Nálepkovo sa datuje do roku 1358 kedy sa nazývala Vagendrüzel. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1290 je písomne doložený názov Vagendruczul, z roku 1332 Wogendrwssil, z roku 1920Vondrišel, z roku 1948 Nálepkovo. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Merény; po nemecky sa obec úradne nazývala Wagendrüssel.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Košice, po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves kraj Východoslovenský.

Nlepkovo vzniklo v lese Malý Hnilec, Ktorý z poverenia Máriássyovcov v roku 1290 osídlil šoltýs Pecold. V roku 1358 sa obec stala zemepanským mestečkom. Patrila Máriássyovcom. V erbe mala skrížené kladivo a kliešte. V 19., storočí používala znak v ktorom bol zobrazený celý murovaný hámor. V chotári boli železnorudné bane. V roku 1437 došlo k vzbure baníkov. V roku 1787 malo Nálepkovo 261 domov a 2482 obyvateľov, v roku 1828 malo 324 domov a 2383 obyvateľov. Zaoberali sa baníctvom a železiarstvom. Pracovalo tu niekoľko hámrov. Dve slovenské pece na tavenie rudy nahradila v roku 1845 vysoká pec. Časť baní a železiarní prevzala v roku 1901 Hornosliezska železopriemyselná spoločnosť.

V obci sa nachádzajú Čiernohorské kúpele: klimatické a slatinné kúpele s prvým vodoliečebným ústavom v Uhorsku. Založil ich Ľudovít Kornidesz v roku 1847. Spočiatku mali 79 postelí, v roku 1848 boli budovy poškodené a kúpele mimo prevádzky až do roku 1853, keď ich dal opraviť Viliam Lomnitzy. Do roku 1881 tu bolo 63 izieb a pacienti boli pod dozorom kúpeľného lekára.

Za 1. ČSR ( Československej republiky ) obyvatelia pracovali na dvoch miestnych pílach, pri výrobe železného náradia, v lesoch, v baniach a poľnohospodárstve. Bolo tu rozvinuté tkáčstvo a farebné plátna. V roku 1918 a 1922 boli štrajky robotníkov. Počas SNP ( Slovenského Národného Povstania ) pôsobili v okolí partizánske skupiny, ktoré v septembri v roku 1944 obsadili obec. Po roku 1945 bola veľká časť obyvateľstva nemeckej národnosti vysídlená.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť