Matrika MLYNICA - Levoča

MLYNICA, MALOMPATAK L
okres: Poprad
Rím.kat.farský úrad (v rokoch 1705-1710 ev. a. v.)
Farský obvod: Mlynica
Matriky: narodení: 1688-1898
sobášení: 1688-1900
zomrelí: 1789-1899
Index: narodení: 1712-1843
sobášení: 1778-1843

Prvá písomná zmienka je z roku 1268. Pôvodnými obyvateľmi boli nemeckí kolonisti a patrí jej aj historický primát v tom, že ako prvá obec na Spiši prijala protestantizmus v roku 1534. Spätosť obce s Tatrami bola v historickom chotári (patrilo jej územie, na ktorom je aj Starý Smokovec) a v skutočnosti, že odtiaľ pochádzali viacerí horskí vodcovia. Obec však mala vždy prevažne poľnohospodársky charakter, ktorý nestratila ani v súčasnosti. Pôvodné nemecké obyvateľstvo bolo po II. svetovej vojne vysťahované a nahradili ho bezzemkovia z okolitých obcí, najmä z Vikartoviec. V objekte evanjelického a. v. kostola je múzeum historických vozidiel . Obyvatelia pestovali a spracovávali ľan. Od devätnásteho storočia z obce pochádzali horskí vodcovia po Vysokých Tatrách.

 

 

Podtatranská obec Mlynica patrila pôvodne k starým slovanským osadám, ktorú po tatárskom vpáde v roku 1241 až 1242 doosídlili nemeckí kolonisti. V druhej polovici 13. storočia sa Mlynica dostala do Spoločenstva spišských Sasov, neskôr do Zväzu 24 spišských miest. Miestny farár sa stal členom Bratstva 24 kráľovských farárov na Spiši. V listinách z 13. storočia sa Mlynica objavuje pod nemeckým názvom Milymbach(1268), Muhlbach(1289) a Millenbach(1298). V neskoršom období sa najviac vyskytuje pod názvom Mühlenbach. Od tohto nemeckého názvu boli odvodené maďarský tvar Malompatak a názov používaný za 1. Československej republiky Milbach. Od roku 1948, po vysťahovaní nemeckého obyvateľstva, sa používa už iba slovenský tvar – Mlynica. Etymológia názvu obce svedčí o tom, že je odvodený od potoka, na ktorom kedysi stál mlyn alebo viac mlynov.

Od roku 1412 mestečko patrilo do Zväzu 11 spišských miest, ktoré ostali Uhorsku po zálohovaní 13 spišských miest zo Zväzu 24 spišských miest poľskému kráľovi Žigmundom Luxemburským. Vzhľadom k tomu, že Mlynica sa spolu s ostatnými 10 spišskými mestečkami stala okolo roku 1465 majetkom rodu Zápoľských – majiteľov Spišského hradu a dedičných spišských županov, ich vývoj nebol priaznivý. Postupné oklieštovanie výsad 11 spišských miest zemepánmi – Zápoľskovcami, neskôr Turzovcami(1531 až 1636) a Čákyovcami(1638 až 1848) malo za následok klesnutie týchto mestečiek na úroveň ostatných poddanských dedín patriacich k domíniu Spišského hradu. Zemepáni s mestečkami nakladali ako so súkromným majetkom, mohli ich predať, prípadne zálohovať. Tak sa stalo napríklad aj Mlynici začiatkom 17. storočia, keď ju Turzovci na istý čas zálohovali Markovi Horvátovi zo Stážok a v 30-tych rokoch 17. storočia Štefanovi Tökölymu z Kežmarku. Ozanačovanie Mlynice mestečkom (oppidum) v dokumentoch zo 16. a 19. storočia bolo už iba formálne. Možno to chápať ako raminiscenciu na jej členstvo vo výsadnom Zväze spišských miest v 13. – 15. storočí.

Samospráva v Mlynici existovala už v 13. storočí. Tak ako pri ostatných spišských mestečkách aj tu stál v čele komunity richtár a prísažní. Vznik vlastnej administratívnej činnosti tu možno predpokladať najneskôr začiatkom 15. storočia. Svoje písomnosti si Mlynica v tom čase overovala pečatidlom, ktoré obsahovli vo svojom poli s najväčšou pravdepodobnosťou patrónku miestneho chrámu, svätú Margitu. Jej obraz sa dostal aj do mladšieho typária, z ktorého sa už zachovali odtlačky pečatí. Hoci najstarší odtlačok pečate z toho mladšieho typária sa našiel na písomnosti až z roku 1685, jeho obsah dáva možnosť posunúť jeho vznik už na začiatok 16. storočia. Svedčí o tom predovšetkým tvar kolčieho štítu, do ktorého je vsadená postava korunovanej svätej Margity stojacej na drakovi, ktorá v pravej ruke drží kríž a v ľavej pravdepodobne knihu. Legenda v kruhopise znie SIGILLVM*GE*MVLLENBACH ( Pečať obce Mlynica), pričom neskúsený rytec písmená L a G vyryl opačne. Túto pečať používala Mlynica až do druhej polovice 19. storočia. V roku 1856 si dala obec vyhotoviť nové pečatidlo – už iba nápisové s nemeckým textom AMTS SIEGEL DER GEMEINDE MUHLENBACH 1856. Potom ešte začiatkom 20. storočia budapeštiansky rytec Ignác Felsenfeld pre Mlynicu vyhotovil pečiatku s maďarským textom MALOMPATAK KÖZSÉG SZEPES VÁRMEGYE+1906+.

Heralgická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prerokovala nový návrh erbu obce Mlynica a doporučila ho na prijatie obecným zastupiteľstvom a na zaevidovanie do Heralgického registra Slovenskej republiky v tejto podobe:
ERB - v modrom štíte vľavootočenom, na chrbte ležiacom drakovi stojaca strieborná, zlatokorunovaná svätá Margita so zlatým krížom v pravici.

VLAJKA - pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej(2/6), žltej(1/6), bielej(1/6), zelenej(2/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Symboly obce Mlynica sú zaevidované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou M-77/97. Autorom expertízy je Prof. PhDr. Jozef Novák definitívnu podobu súčastných symbolov obce zhotovila v roku 1997 p. Emília Čisáriková.