Matrika MICHALOVCE - Prešov

Osídlenie v neolite. Sídliskové nálezy lineárnej a bukovohorskej kultúry, mohyly východoslovenskej mohylovej kultúry z konca eneolitu a začiatku doby bronzovej, sídlisko z doby bronzovej a hallštattskej, dva poklady bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej, hallštattská mohyla so žiarovým pokrebiskom kuštanovickej kultúry, sídlisko z doby laténskej a rímskej a slovanské z 10.-12. storočia.

Michalovce sa spomínajú od roku 1244 ako Myhal, z roku 1249 ako Myhal, z roku 1284 ako Nagmihal, z roku 1332 ako Missael, Michali, Nogmichael, z roku 1342 ako Nagmichal, z roku 1348 ako Nahymihali, z roku 1773 ako Michalowcze, z roku 1808 ako Michalowce, maďarsky Nagymihály. V roku 1249 sa stali majetkom Jakova z rodu Kaplyon, manžela Kataríny, dcéry Petra z Blatných Revíšť. V druhej polovici 13. storočia sa v blízkosti trhovej dediny usadili nemeckí hostia. V roku 1355 mali Michalovce hrad, kostol, školu, 5 ulíc, 4 mlyny, v roku 1336 vinice, v roku 1346 je doložené mýto, v roku 1374 trh, v roku 1399 jarmok. Stali sa sídlom hradného panstva Sztárayovcov (vetva rodu Kaplyonovcov). V roku 1418 sa rozdelilo na časť jasenovskú, tibavskú a michalovskú, ku ktorej patrilo 20 obci od Krivoštian, Starého, Petrovian, Klokočova, Jastrabieho po juhozápadné úpätie Vihorlatu. Od roku 1418 sa vyvíjali ako zemepánske mestečko, ktoré si udržiavalo poľnohospodársky ráz. V erbe má hrad s dvoma vežami vyrastajúcimi z otvorenej koruny s dvoma vtákmi, deliacimi sa o kúsok pokrmu. Patrilo Sztárayovcom. V roku 1449 malo 150 usadlostí, v roku 1715 malo 39 opustených a 7 obývaných domácnosti, v roku 1787 malo 174 domov a 1493 obyvateľov, v roku 1828 malo 84 domov a 2118 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a chovom koní. V rokoch 1631-1632 sa zapojili do Császárovho protifeudálneho povstania, v roku 1831 do východoslovenského roľníckeho povstania. V roku 1876 sa stali sídlom okresu. Koncom 19. storočia tu postavili tehelňu, pivovar, parný mlyn, elektráreň (1905) a otvorili kameňolom. V rokoch 1919-1922 boli sídlom župy. Za I. ČSR si zachovali poľnohospodársko-živnostnícky ráz. Miestny priemysel nestačil zamestnať všetkých robotníkov (asi 600 bolo bez stáleho zamestnania). Na čelo zápasov pracujúceho ľudu sa postavila organizácia Komunistickej strany Československa (KSČ) založená v roku 1921. Boli sídlom straníckeho okresu a oblasti. Konali sa tu oblastné konferencie KSČ. Strana organizovala a viedla hospodárske zápasy priemyselných robotníkov, poľnohospodárskych robotníkov a maloroľníkov, nezamestnaných. Nezabúdala ani na politické a ideové zápasy. V rokoch 1933-1934 tu ilegálne vychádzala Rudá pravda, v rokoch 1935 a 1938 bola v obecných voľbách KSČ najsilnejšou stranou. Boj komunistov neustal ani za klérofašistického slovenského štátu, keď bola strana zahnaná do ilegality. Michalovce sa stali jedným z najvýznamnejších stredísk protifašistického boja na Slovensku. V roku 1942 odišla skupina exponovaných súdruhov do Jánošíkovej družiny P. Boroša. Vytvorený bol Revolučný národný výbor (RNV), ktorého činnosť vyvrcholila v roku 1944. V roku 1944 operovali v blízkosti Michaloviec partizánske skupiny Borkaňuk, Jastrib, Kriváň, Pugačev a Veža. Nemci na Bielej hore dňa 17. 11. 1944 zavraždili 25 mužov. Michalovce oslobodili jednotky 320. gardového pluku Červenej armády (ČA) dňa 26. 11. 1944. Až do oslobodenia Košíc boli centrom oslobodeného územia ČSR. Od 7. januára tu vychádzal raz týždenne orgán Ústredného výboru KSS pravda. V decembri sa konala I. oblastná konferencia KSS na oslobodenom území a manifestačné zhromaždenie zemplínskeho roľníctva, na ktorej bola prijatá rezolúcia o parcelácii pôdy. V januári 1945 založili v pivovare prvú jednotnú odborovú organizáciu. Dňa 23. 2. 1945 bol odhalený prvý pamätník padlých sovietskych hrdinov v ČSR. V roku 1946 vybudovali na Hrádku ústredný cintorín Sovietskej armády. V roku 1960 sa Michalovce územne rozrástli z 36,3 na 56,3 km 2, obohatili sa o významnú rekreačnú oblasť. Michalovce majú priznaný štatút mesta.

Betlenovce v roku 1331 sa spomínajú ako osada, v roku 1407 ako obec. Patrila panstvu Michalovce. Posledná zmienka o obci je z roku 1681. V roku 1715 je uvedená ako samota bez obyvateľov, v roku 1828 mala 3 domy a 31 obyvateľov.

Gereche obec doložená v rokoch 1336 a 1427, keď mala 5 port.

Pereč obec sa spomína v roku 1266, keď z majetku Dominika Čáka prešla do vlastníctva Andreja Jakova. Splynula s mestom Michalovce v 15. storočí.

Stankovce sú doložené ako osada v roku 1353. V roku 1787 mali 7 domov a 65 obyvateľov, v roku 1828 mali 11 domov a 92 obyvateľov.

Šimonovce obec doložená v rokoch 1336 a 1418. Patrila panstvu Michalovce.

Varkond obec sa spomína v roku 1335. V roku 1427 mala 10 port. Patrila panstvu Michalovce. V roku 1715 je doložená ako pustá.

Zabiany osada uvedená v roku 1806, v roku 1828 mala 2 domy a 19 obyvateľov.

Stráňany staršiu obec v roku 1336 dosídlili nemeckí hostia. Patrila panstvu Michalovce. V roku 1427 mala 10 port, v roku 1828 mala 102 domov a 820 obyvateľov. V roku 1925 boli pripojená k Michalovciam.

Močarany obec je doložená v roku 1315. Do roku 1598 patrila panstvu Pozdišovce, časť zemianskym rodinám, od roku 1730 Szirmayovcom. V roku 1715 mala 10 opustených a 4 obývané domácnosti, v roku 1787 mala 35 domov a 331 obyvateľov, v roku 1828 mala 49 domov a 374 obyvateľov. Za I. ČSR sa zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1960 boli pripojené k mestu Michalovce.

Topoľany vyvinutý obec sa spomína od roku 1248, keď sa stala majetkom Jakova. Patrila panstvu Michalovce-Tibava, do 19. storočia Sztárayovcom. V  oku 1419 mala 2 sídliská Staré a Nové Topoľany. V roku 1715 mala 14 opustených a 13 obývaných domácnosti, v roku 1787 mala 40 domov a 338 obyvateľov, v roku 1828 mala 55 domov a 448 obyvateľov. Po roku 1918 sa živili poľnohospodárstvom. V roku 1960 splynuli s mestom Michalovce.

Vrbovec obec sa spomína od roku 1418 ako súčasť panstva Michalovce. V roku 1427 mala 12 port, v roku 1715 mal 2 domácnosti. Za I. ČSR obyvatelia sa zamestnávali poľnohospodárstvom a prácou v rozličných podnikoch. V roku 1960 bol Vrbovec pričlenený k mestu Michalovce.

Henzelovce obec sa spomína od roku 1408. V roku 1427 mala 4 porty. V roku 1720 je doložená ako osada.

Cherneche obec sa spomína od roku 1427, keď patrila Andrejovi, synovi Ladislava a mala 6 port.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť