Matrika MEDZILABORCE - Prešov
okres: Humenné
gréckokatolícky farský úrad
Farský obvod: Medzilaborce
Matriky: narodení: 1831-1923
sobášení: 1841-1942
zomrelí: 1832-1942
Obec je doložená z roku 1557 ako Mezeulaborc, neskôr ako Meczy Laborcže (1773), Mezy-Laborszky (1786), Medzilaborce (1920); maďarsky Mezőlaborc. Obec patrila panstvu Humenné, v 17. a 18. storočí Csákyovcom, v 19. storočí Andrássyovcom.
V roku 1557 mala 10 port, v roku 1715 mala 2 mlyny, 39 opustených a 18 obývaných domácností, v roku 1787 mala 106 domov a 719 obyvateľov, v roku 1828 mala 98 domov a 715 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a pracovali v lesoch.
V roku 1870 bola obec napojená na železničnú dopravu. V rokoch 1914 – 15 boli Medzilaborce značne poškodené; obsadili ich ruské vojská a boli sídlom štábu veliteľa ruskej armády generála Brusilova.
Za I. ČSR sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. V roku 1922 sa začala prevádzka v parnej píle. Stovky obyvateľov však boli bez práce. Dôsledkom chronickej nezamestnanosti bolo silné vysťahovalectvo. O životnej úrovni obyvateľstva najlepšie svedčí fakt, že koncom 2. svetovej vojny nebolo v celom okrese ani jedno rádio.
Hospodárske a politické boje o zlepšenie tohto postavenia viedla Mestská organizácia Komunistickej strany Československa založená v roku 1922. Zápas pokračoval aj v období fašizmu, keď sa ku koncu 2. svetovej vojny Medzilaborce stali dôležitým oporným bodom fašistov v obrane Karpát. Neďaleko mesta sa odohrali tuhé boje v Karpatsko-duklianskej operácii. Mesto bolo oslobodené 26. 11. 1944 jednotkami 1. československého armádneho zboru v ZSSR (Zväze sovietskych socialistických republík) a 4. ukrajinského frontu; bolo prvým okresným sídlom na oslobodenom území. Už v decembri v roku 1944 sa tu zišla okresná konferencia národných výborov.
Po oslobodení bol vybudovaný závod Transporta, premenovaný na Mostáreň a menšie závody, sídli tu aj Lesopoľnohospodársky závod. Do roku 1960 boli Medzilaborce sídlom okresu. Časť obyvateľstva odchádza za prácou do iných miest. Medzilaborce mali priznaný štatút mesta.
Vydraň:
Obec je doložená z roku 1567 ako Vidran, neskôr ako Wydrany (1773), Vidrany (1804), Wydraň (1920); maďarsky Vidrány. Obec patrila panstvu Humenné, od 17. storočia Csákyovcom.
V roku 1715 mala mlyn, 7 opustených a 13 obývaných domácností, v roku 1787 mala 47 domov a 326 obyvateľov, v roku 1828 mala 52 domov a 394 obyvateľov. Začiatkom 20. storočia bola v obci píla. V rokoch 1900 – 10 sa mnohí vysťahovali.
Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a drevorubačstvom, výrobou mlyncov, pálením dreveného uhlia a tkáčstvom. V roku 1965 bola obec pripojená k Medzilaborciam.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
gréckokatolícka | |
Narodenie | 1831 - 1923 |
Úmrtie | 1832 - 1942 |
Sobáš | 1841 - 1942 |