Matrika MALACKY - Bratislava

Vyvinutá obec na ceste do Bratislavy sa spomína v roku 1231 ako Maluchka, v roku 1373 Malaczka, v roku 1378 Eghazasmalachka, Kysmalachka, v roku 1773 Malaczka, v roku 1920 Malacky, maďarsky Malacka.

Na území obce rímsko-barbarské žiarové hroby, slovanské sídliskové nálezy z doby veľkomoravskej a z 11. – 12. storočia.

Malacky patrili grófom zo Svätého Jura a z Pezinka, v roku 1553 Serédyovcom, potom panstvu hradu Plaveč.

Od roku 1573 sa vyvíjali Malacky ako zemepanské mestečko s trhovým a jarmočným právom. V roku 1624 sa stali sídlom panstva Plaveč-Malacky.

V roku 1661 je doložený cech kováčov, zámočníkov, v roku 1739 čižmárov, v roku 1785 murárov, stolárov a debnárov.

Starý kaštieľ Balassovcov zo 16. storočia dal Pavol Pálffy v roku 1653 prebudovať na františkánsky kláštor.

V roku 1720 mali Malacky mlyn a 65 daňovníkov. V roku 1806 získali právo mýta, v roku 1807 rozšírenie trhového a jarmočného práva, v roku 1808 vyhoreli. V roku 1828 mali poštu, 322 domov a 2353 obyvateľov. V 19. storočí tu bola správa tzv. malackej línie Pálffyovcov, ktorá spravovala aj ich panstvá na území rakúska, od polovice 19. storočia tu bolo sídlo slúžnovského úradu. V rokoch 1818 – 20 potláčalo vojsko nepokoje na panstve Pálffyovcov.

V 2. polovici 19. storočia bola v Malackách v prevádzke pálenica, rafinéria liehu, parná píla, tehelňa a továreň na mydlo. V roku 1877 založili Prvú malackú banku. Po I. svetovej vojne pozemky veľkostatku Pálffyho rozparcelovali. Za I. ČSR tu bol rozvinutý liehovarnícky a potravinársky priemysel a spracovanie liečivých rastlín. Boli tu tiež rozvinuté remeslá – tkáčstvo, košikárstvo, olejkárstvo, tehliarstvo, keramika, atď.

Mesto oslobodila Sovietska armáda 6. 4. 1945.